Turzovci: Rozdiel medzi revíziami

|Tituly=Slobodníslobodní páni

|Posledná hlava dynastie=Adam Turzo v r. [[1635]] (zospišská spišskej vetvyvetva)

|Rok zániku dynastie=[[1635]]

Pôvodné majetky rodu boli na [[Spiš (región)|Spiši]] v [[Betlanovce|Betlanovciach]], pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. Priezvisko „Turzo“ prvý raz použil jeho syn Juraj (+† pred [[1458]]), levočskí mešťan. Od konca 15. storočia boli mešťanmi v [[Levoča|Levoči]] a [[Krakov]]e a obchodníkmi a podnikateľmi na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Gemer (región)|Gemeri]], strednom Slovensku, [[Poľsko|Poľsku]], [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]], [[Čechy|Čechách]] a [[Nemecko|Nemecku]] v oblasti hutníctva a baníctva. V roku [[1494]] založili [[Turzovsko-fuggerovská spoločnosť|Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť]], niekedy považovanú za vôbec prvý včasno rano-kapitalistický podnik v Európe. S ňou čoskoro získali monopol na trhu s [[meď]]ou a otvorili obchodné miesta po celej Európe. Okolo roku [[1500]] ovládali výrobu drahých a neželezných kovov v Uhorsku.

Po celé [[16. storočie]] a začiatkom [[17. storočia]] boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými [[župan]]mi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slávnych univerzitách v [[Padovská univerzita|Padove]] a [[Wittenberg]]u. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Turzovci patrili k šľachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín [[Juraj III. Turzo]] sám v listoch používal termín „slovenský národ“.

== VýznamníNajvýznamnejší príslušníci ==

* [[Martin Turzo]] (Márton Thurzó) * [[1396]]{{--}}† [[1431]]), zakladateľ rodu

* [[Juraj Turzo|Juraj I. Turzo]] (György de Bethléfalva Thurzo;), * [[1430]]?{{--}}† pred [[1458]])

* [[Ján III. Turzo]] tiež ako Ján I. (* [[1437]]{{--}}† [[1508]]), kremnický obchodník, vrchný podnikateľ, synovia Ján IV., Juraj III. a Stanislav I.

* [[Žigmund IV. Turzo]] (* cca [[1465]]{{--}}† [[1512]]), humanista, biskup v Nitre, Transylvánií a Varadíne

* [[Stanislav I. Turzo]] (* [[1470]]{{--}}† [[1521]]), humanista, biskup olomoucký biskup

* [[Juraj III. Turzo]] (* [[1467]]{{--}}† [[1521]]), uhorský palatín, najvyšší mincmajster, vojvodca; manželka Anna Fuggerová

* [[Alexej I. Turzo]] (* [[1490]]{{--}}† [[1543]]), kráľovský pokladník, uhorskýdedičný dvornýspišský sudcažupan, obchodníkkremnický vkomorný Krakovegróf

* [[Bernard I. Turzo]] (* [[1500]]{{--}}† [[1551]]) gróf z Grafeneggu, zakladateľ rodovej línie

* [[František I. Turzo]] (* [[1512]]{{--}}† [[1574]]), oravský župan, správca nitrianskeho biskupstva, postavil kaštieľ v [[Bytčiansky zámok|Bytči]]

* [[Alexej I. Turzo|Alexej II. Turzo]] (* ?[[1550]]{{--}}† [[1594]]), zakladateľ spišskej vetvy, spišský župan, predstavený Spišskej komory

* [[Juraj VII. Turzo]] (* [[1567]]{{--}}† [[1616]]) županoravský Oravyžupan a uhorský palatín

* [[Imrich Turzo]] (* [[1598]]{{--}}† [[1621]]), rektor wittenberskej univerzity, oravský župan, kráľovský tabulárny sudca

* [[Ľudovít Turzo-Nosický]] (* [[1827]]{{--}}† [[1896]]) advokát, verejný činiteľ, politik; portrét [[Jozef Božetech Klemens|Josef Božetěch Klemens]].

Rozvoj stredovekej [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] súvisel s ťažbou a spracovaním strieborno-medenej rudy. V roku [[1495]] založil v meste podnikateľ [[Ján Turzo]] (* [[1437]]{{--}}† [[1508]]) šplajsovaciu medenú hutu a hámor a skoncentroval produkciu [[Meď|medi]] a [[Striebro|striebra]]. Postupne skúpil alebo prenajal bane v [[Staré Hory|Starých Horách]], [[Piesky|Pieskoch]] a [[Špania Dolina|Španej Doline]]. V podnikaní sa spojil s nemeckým bankárom [[Jakub Fugger|Jakubom Fuggerom]] (* [[1459]]{{--}}† [[1525]]) z [[Augsburg]]u, jedným z najbohatších mužov v Európe. Vlastnil bane, huty, lesy a nehnuteľnosti; podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice. Podpísaním predbežnej zmluvy [[15. november|15. novembra]] [[1494]] a zakladacej zmluvy [[16. marec|16. marca]] [[1495]] vytvorili Turzovci a [[Fuggerovci]] banskobystrickú podnikateľskú spoločnosť. Turzovsko-fuggerovská spoločnosť v časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejší v Európe.

Vyčerpávajúca práca a nedostatočné hygienické podmienky sa odrážali na zdravotnom stave baníkov a hutníkov. [[Fuggerovci]] preto v roku [[1496]] priviedli do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] nimi plateného lekára. Pre spoločnosť pracovali mnohí banskí odborníci – faktori, desiatky špecializovaných remeselníkov a veľa banských robotníkov.

V rokoch [[1521]] až [[1529]] bol v službách aj [[Ján Dernschwam]], ktorý sa vypracoval na významnú osobnosť slovenského baníctva 16. storočia. Turzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť kúpila v Banskej Bystrici štyri domy na hlavnom námestí: ''Oberhaus'' (horný dom), na mieste ktorého dnes stojí [[Katedrála sv. Františka Xaverského]] (vtedajší kapitulský kostol), ''Unterhaus'' (dolný dom) známy ako ''Kammerhof'', ktorý v rokoch [[1913]] až [[1914]] dôkladne prestavali s priechodom na terajšiu Národnú ulicu, ''Mittelhaus'' (stredný dom), dodnes nazývaný [[Turzov dom]], v ktorom sídli [[Stredoslovenské múzeum]].

Vlastnili aj [[Stürtzerov dom]], ktorý stál na mieste dnešného biskupského sídla. Po smrti [[Ján Turzo|Jána Turzu]] prevzal vedenie jeho syn Juraj. Banskobystrický magistrát viedol s mediarskou spoločnosťou dlhodobý spor o porušovaní mestských výsad. Mesto síce prvý spor prehralo, no v nasledujúcom spore svoje práva už dokázalo potvrdiť. Po Jurajovom odchode do Nemecka nastúpili na jeho miesto bratia Alex a [[Ján Turzo|Ján Turzo ml.]] V roku [[1523]] sa skončilo obdobie prenájmu kremnickej banskej a mincovej komory, krajina bola v hospodárskom rozvrate, spôsobenom aj zavedením menej hodnotnej drobnej mince moneta nova ([[1521]]) so zníženým obsahom striebra. V Banskej Bystrici a okolí vypukla séria vzbúr, ktoré prerástli do otvoreného povstania. Upokojenie sa nedostavilo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a po zatknutí jej domácich „konateľov“ vrátane [[Alex Turzo|Alexa Turzu]] (* [[1490]]{{--}}† [[1543]]).

Turzovci z podnikateľskej hry vypadli. Nevieme, či dobrovoľne, či ich odmietla fuggerovská strana. Alex Turzo po prepustení z väzenia začal zmätky naprávať vo funkcii kráľovského pokladníka. Kráľ [[Ferdinand I.]] ho čoskoro odškodnil – stal sa kráľovským miestodržiteľom. Turecké nebezpečenstvo a politické pomery spôsobili, že Fuggerovci z mesta v roku [[1546]] definitívne odišli. Pri vyrovnávaní účtov mali smolu. Veľa listín zhorelo pri požiari mesta v roku [[1500]], iné boli vystavené iba na Turzovcov. Po päťdesiatročnom hospodárení bola fuggerovská firma odškodnená za celý majetok mediarskej spoločnosti iba sumou 3 915 zlatých a 16 denárov. Kým Turzovci pobudli v Banskej Bystrici viackrát, z Fuggerovcov mesto navštívil v roku [[1538]] iba jeden reprezentant – [[Ján Jakub Fugger]].

Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch [[1495]] až [[1546]] vyše dva a pol milióna zlatých. V uvedenom období sa Banská Bystrica stala križovatkou duchovného a technického života. Turzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k mimoriadne čulým obchodným a spoločenským kontaktom stredoslovenských banských miest s Nemeckom, Českom, Poľskom, Sliezskom, a ďalšími vyspelými krajinami Európy.

V období svojho najväčšieho rozmachu bola slovenská meď resp. medená ruda (90% medenej rudy sa vyvážalo na spracovanie do [[Krakov]]a vďaka nižším daniam a následne sa meď vozila naspať na Slovensko na spracovanie - už vtedy to boli poriadni špekulanti) vyvážaná do celého sveta, napr. do Číny, Indie a takmer všetkých európskych krajín. V období medzi 16. a 17. storočím spoločnosť vyprodukovala neuveriteľných 125 000 ton medi čo nedokázal nikto iný na svete. Kvalitu bystrických hutníkov dokázala aj súťaž, ktorú nariadil panovník Ferdinand III. v roku [[1633]]. Súťažili medzi sebou hutníci z Banskej Bystrice a Tirolska. Banskobystrickí robotníci vyrobili za rovnakých podmienok a pri polovičnej spotrebe paliva viac ako dvojnásobok medi.

Vedeli ste, že lodeLode [[Krištof Kolumbus|Krištofa Kolumbusa]] mali pod čiarou ponoru medené opláštenie, ktoré malo chrániť trup lodí chrániť pred biologickými usadeninami?. PráveTieto toto opláštenieopláštenia boloboli s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyrobené práve z medi pochádzajúcej z okolia [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].

*[http://genealogy.euweb.cz/hung/thurzo.html Rodokmeň] (Upozornenie: Na tejto stránke použiliboli ako zdroj použité maďarské dokumenty najskôr z konca [[19. storočia]] a všetky mená pre Uhorsko jednoduchosú píšupreto napísané v modernej maďarčine bez ohľadu na to, aké bolo pôvodné prvé či druhé meno osoby a či skutočné meno bolo slovenské, nemecké, české a podobne)