Stará kopa (vrch): Rozdiel medzi revíziami

Ide o kopec historického charakteru, počas stredoveku tvoril hranicu medzi územím mesta [[Banská Bystrica]] a [[Ľupčiansky hrad|Ľupčianskym hradným panstvom]], ktorú určil majster Smaragdus za vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Neskôr ho opísal [[Polyhistória|polyhistor]] [[Matej Bel]] vo svojej geografickej knihe Zvolenská stolica (''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica))''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEL|meno=Matej|titul=Zvolenská stolica|vydanie=prvé|vydavateľ=Kysucké múzeum v Čadci, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici|miesto=|rok=2017|isbn=978-80-89751-17-4|strany=263}}</ref> Kedysi tu na samom vrchu stála dôležitá strážna veža postavená v roku 1587 obyvateľmi Banskej Bystrice, ktorej úlohou bolo varovať pred blížiacimi sa tureckými hordami. Neskoršia mestská mládež zvykla skoro na jar vyjsť na kopec a zaplniť ho zborovým spevom. Začiatkom 20. storočia sa na vrchole schádzal tajný študentský spolok ''Mor ho!'' a recitoval národné piesne a spevy, ktoré boli dôsledkom maďarizácie zakázané. Ku koncu druhej svetovej vojny prešli cez Starú kopu rumunské vojská a vybudovali si v nižších miestach zákopy, ktoré sú podnes rozoznateľné.