Bitka pri Grunwalde: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d štylistika, šablóna v jazyku
→‎Príčiny vojny: Gdaňsk -> Gdansk, preklad z češtiny do slovenčiny
Riadok 42:
[[Rád nemeckých rytierov]] prišiel do Pruska v [[13. storočie|13. storočí]] na základe pozvania mazovského kniežaťa [[Konrád Mazovský|Konráda Mazovského]]. Pozvánka nasledovala po zničujúcom nájazde (pohanských) [[Prusi|Prusov]] v roku [[1218]]. Hlavnou úlohou Rádu nemeckých rytierov bol odboj proti Prusom, ktorí ohrozovali Konrádove kniežatstvo. Rád nemeckých rytierov sa po predošlých skúsenostiach v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]], odkiaľ bol vyvlastnený a vyhnaný, prostredníctvom [[Zlatá bula riminská|Riminskej bule]] cisára [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] a listiny potvrdenej [[pápež]]om [[Gregor IX.|Gregorom IX.]] právne poistil. Prostredníctvom týchto listín mu bola zaručená absolútna zvrchovanosť nad krajinami získaními od pohanov. Niektorí historici dodnes tvrdia{{chýba zdroj}}, že získanie zvrchovanosti sa uskutočnilo na základe podvodu zo strany Rádu nemeckých rytierov. Tieto rozhodnutia boli v rozpore s pôvodným Konrádovým zámerom, ktorý sa usiloval o to, aby dobyté pruské územia boli pripojené k Poľskému kráľovstvu. Rádu nemeckých rytierov sa v priebehu piatich desaťročí podarilo Prusko za cenu ťažkých bojov ovládnuť a miestne obyvateľstvo prinútiť k prijatiu kresťanstva. Na dobytí Pruska sa podieľali i [[križiacka výprava|križiacke výpravy]] smerujúce do tejto oblasti. Rád nemeckých rytierov sa po zlúčení s [[Rád mečových bratov|Rádom mečových bratov]] v roku [[1237]], začal snažiť o [[christianizácia|christianizáciu]] [[Pobaltské štáty|Pobaltia]].
 
Po príchode do Pruska sa Rád nemeckých rytierov teda nechcene stal súperom poľských kniežatstiev, najmä Mazovska. Iniciatíva Rádu nemeckých rytierov sa čoskoro zamerala nielen na východ, ale i na juh a západ. K najväčšiemu napätiu medzi zjednocujúcim sa Poľským kráľovstvom a Rádom nemeckých rytierov došlo na začiatku [[14. storočie|14. storočia]], v spore o [[Pomoransko]], na ktoré si nárokovalo Poľské kráľovstvo, ktorému do roku [[1226]] patrilo, [[Brandenbursko]] a Rád nemeckých rytierov. Keď sa brandenburskí markgrófi pokúsili ovládnuť Pomoransko s [[Gdaňsk|Gdansk]]om, požiadalo Poľské kráľovstvo o pomoc pre ohrozený [[Gdaňsk|Gdansk]] Rád nemeckých rytierov. Rád nemeckých rytierov situáciu využil a Pomoransko ([[1309]]) celkom obsadil, čím Poľské kráľovstvo stratilo na viac ako 100 rokov prístup k [[Baltské more|Baltskému moru]]. [[Pomoransko]] sa stalo predmetom ďalších sporov medzi Rádom nemeckých rytierov a Poľským kráľovstvom v [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]].
 
Po dohode s Poľským kráľovstvom v [[Kališ]]i v roku [[1343]] a uzatvorení mieru na dobu 66 rokov sa Rád nemeckých rytierov snažil ovládnuť na východe územie [[Žmuď|Žemaitska]], na ktoré si nárokovalo (pohanské) [[Veľké litovské kniežatstvo]]. V roku [[1385]] prijalo veľké litovské knieža [[Jogaila]] a s ním formálne celé Veľké litovské kniežatstvo krst. Tým pominuli pre Rád nemeckých rytierov dôvody bojovať za christianizáciu Veľkého litovské kniežatstva. Aj napriek tomuto faktu, sa Rád nemeckých rytierov snažil Žemaitsko definitívne pripojiť k svojmu územiu. Vďaka krstu [[Jogaila]] prichádzal do úvahy ako jeden z dvoch nápadníkov dedičky poľského trónu [[Hedviga I.|Hedvigy]]. Dňa [[13. apríla]] [[1385]] sa prostredníctvom [[Krewská zmluva|Krewskej zmluvy]] a vďaka voľbe poľskými [[Stav (spoločenská vrstva)|stavmi]], stáva poľským kráľom. Jogailovou korunováciou za poľského kráľa [[Vladislav II. Jagelo|Vladislava II. Jagela]] o rok neskôr, vzniklo poľsko-litovské suštátie, jedna z najväčších krajín vo vtedajšej Európe.