Bitka pri Grunwalde: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Príčiny vojny: Gdaňsk -> Gdansk, preklad z češtiny do slovenčiny |
→Po bitke: preklad z češtiny do slovenčiny |
||
Riadok 181:
Porážka rádového vojska bola senzácia. Celú noc sa do tábora na grundwaldskom poli vracali skupiny prenasledovateľov so zajatcami a korisťou. Kráľ Vladislav II. Jagelo po bitke z neustáleho udeľovania príkazov úplne zachrípol a ani na druhý deň mu nebolo dobre rozumieť. V noci sa spustil dážď, ktorý mal na svedomí smrť mnohých ďalších ranených na bojisku.
Nasledujúce tri dni zostalo úniové vojsko na bojisku. Niektorí poradcovia na kráľa naliehali, aby využil víťazstvo a čo najrýchlejšie tiahol k Malborku, ale kráľ sa rozhodol inak. Deň po bitke bola slúžená veľká poľná omša na oslavu víťazstva a
[[18. júla]] sa kráľ dal so svojim vojskom na pochod smerom k rádovému sídelnému mestu. Tiahol cestou cez Morąg a Hohenstein (18. a 19. júla), Preussmarkt (20. júla), Dzierzgow (21. – 23. júla), Starytarg (24. júla) až 25. júla dorazil po 120 kilometrovom pochode k Malborku. V tom čase však už bol Malbork na obliehanie úniovými silami pripravený. [[Heinrich de Plauen|Heinrichovi de Plauen]] sa do neho podarilo rýchlo stiahnuť so svojimi 5000 jazdcami a pešiakmi, hneď ako sa dozvedel o katastrofickom výsledku bitky pri Grunwalde. Zatiaľ čo sa Vladislavovi II. cestou k Malborku poddávali postupne jeden hrad a jedno mesto za druhým, Henryk de Plauen sa rezolútne chopil obrany križiackej pevnosti. 25. júla dorazil Vladislav k Malborgu a na druhý deň dobyl od Nemcov vypálené mesto. Samotný zámok bol obliehaný až do polovice septembra [[1410]]. [[11. septembra]] opustil [[Vytautas]] pole a rozhodol sa s litovským vojskom obliehanie ukončiť. Po ďalších 8 dňoch odtiahol od Malborku s poľským vojskom aj Vladislav II.
| |||