Všetky básne: Rozdiel medzi revíziami

V pôvodnom vydaní boli texty v opačnom poradí – od sekcie posledne napísaných (Nuove poesie), po staré (Acque e terre). Tieto zbierky zahŕňajú dôležité etapy autorovho života, zanechajúc v ňom znamenia. Vo svojom literárnom diele prejavil svoj hĺbavý a hlboko ľudský charakter. Spontánne sa obrátil na [[hermetizmus]], pre jeho prirodzenú potrebu konkrétnosti a pretože v novej poézii videl podporu proti [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]], [[Sentimentalizmus|sentimentalizmu]], autobiografii, a niečo užitočné pre dosiahnutie jednej z najdôležitejších vízií. Jeho [[hermetizmus]] sa v každom prípade javí originálne, hoci je poznačený typickou clonou smútku. Veľa uvažuje o samote a snaží sa priblížiť všetkým ľuďom v snahe pomôcť im v obnove antických hodnôt. Okrem toho je uňho značná vôľa konať niečo pre zmenu reality a pre uskutočňovanie lepšieho sveta.

Ja som si prečítala básne zo zbierky "Ed e subito sera" v origináli. Netreba ani čítať slovenský preklad, aby čitateľ približne zistil, nad čím rozmýšľa a čo tým chce asi povedať. Ak chce čitateľ nájsť ich pravý zmysel, niekedy treba aj dlhšie rozjímať.

Myslím, že pri tvorbe ho určitým spôsobom ovplyvnilo priateľstvo s Montalem, čo vidno jednak nena štýle a tiež v tematickom okruhu. Až na niektoré básne to určite to nie je oddychová poézia. Ale na druhej strane nie je to až také náročné ako poézia Montaleho.

Toto je príklad smutno-veselej básne. Smutnej preto, lebo začína ťažkými myšlienkami o blúdení, neistote a hľadaní seba samého. Ku koncu autor akoby sa zmieril s osudom a našiel pokoj v duši (teda to zotavenie) a vysvetľuje príčinu potreby uzdravenia sa z detstva, ktoré ako vieme, nebolo priveľmi ideálne a šťastné. Možno tu cítiť malý náznak Pokojapokoja a lepšieho pocitu z toho, že sa autor podelil o svoje trápenie, ktoré ho ťažilo.