Verzia z 12:13, 20. november 2018 upraviť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací →‎Literatúra: vložená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:07, 15. júl 2019 upraviť vrátiť Hrdina Impéria (diskusia \| príspevky) 141 editací Doplnil som viaceré informácie najmä o dejinách kuše, odstránil viacero nepresností, ako aj pridal ďalšie zdroje. Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 3: [[Súbor:Armborst 1, Nordisk familjebok.png\|náhľad\|\|Kuša napínaná pomocou páky tzv. ''kozia noha'']] '''Kuša''' (staršie aj samostrel) v základnej podobe je tradičný [[luk]] nasadený na drevenej pažbe, ktorá sa opierala o rameno strelca; toto zmechanizovanie luku umožnilo vznik veľmi účinnej zbrane. Na rozdiel od dreveného luku mala kuša lučisko zložené z rohoviny, šliach, dreva, či dokonca kovu. Tým sa dosiahla taká pevnosť, že na napínanie niektorých kuší sa museli používať mechanické pomôcky. == Dejiny == Kuša sa objavuje približne v 6/5 stor. pred Kr. v starovekej Číne aj Grécku. V ktorej krajine bola prvý krát vyvinutá, nevieme. Predpokladá sa, že vznikla už skôr a aj na iných miestach. Kuša sa prvýkrát objavila v [[Čína\|Číne]] okolo roku [[500 pred Kr.]] Na západ ju pravdepodobne rozšírili Byzantínci, [[Saracéni]] a [[Huni]]. Jej vojenský význam do [[11. storočie\|11. storočia]] bol minimálny. Jedným z prvých dôkazov používania kuše vo vojenstve v Európe bolo rozhodnutie [[Druhý lateránsky koncil\|druhého lateránskeho koncilu]] v roku [[1139]], ktorý uvalil kliatbu na každého, kto by použil tento bezbožný nástroj proti kresťanovi. Tento edikt očividne nebol veľmi účinný, pretože ho o pol storočia neskôr musel zopakovať pápež [[Inocent III.]] Napriek týmto verdiktom sa kuša stala všeobecne rozšírenou zbraňou po celej Európe, kde ako zbraň pretrvala až do čias palných zbraní. Anglická armáda používala kuše do roku [[1627]].▼ O kuši sa zmieňuje [[Sun-c’\|Sun-c']] vo svojom spise Umenie vojny približne v 5. stor. pred Kr. Najstarší archeologický nález kuše pochádza z čínskej provincie Chu-pej a je datovaný do 4. stor. pr. Kr. Z Grécka poznáme záznamy o [[Gastrofetes\|gastrofete]] (tzv. brušná kuša), ktorá sa nabíjala zapretím do zeme o brucho strelca. Z toho pochádza aj jej názov. Opisuje ju [[Hérón z Alexandrie\|Herón z Alexandrie]] v 1. stor. pred Kr. vo svojom spise Belopoeica, kde sa odvoláva na inžiniera menom [[Ktésibios\|Ktéisibios]]. Podľa Heróna z gastrofetu vznikol neskorší katapult, takže samotná kuša vznikla pravdepodobne niekedy v 5. stor. pred Kr.<ref>{{Citácia knihy\|titul=Schellenburg [Schellenberg], Johann Rudolf\|url=http://dx.doi.org/10.1093/gao/9781884446054.article.t076475\|vydavateľ=Oxford University Press\|rok=2003\|meno=Matthias\|priezvisko=Frehner}}</ref> Na podobnom princípe vznikli približne v 4. stor. pred Kr. [[Balista\|balisty]]. Aj z Rímskych čias poznáme záznamy o používaní kuší. Autor [[Vegetius]] (4. stor. po Kr.) spomína vo svojich prácach viac krát zbrane, ktoré vystreľujú šípy a označuje ich ako ''arcuballista'', ''manuballista'', resp. ''cheiroballistra''. Odborníci sa zhodujú, že aspoň jeden z týchto pojmov označuje ručnú kušu.Pozostatky pravdepodobne ''manuballisty'' boli objavené v nemeckom [[Xanten\|Xantene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=The Roman Hideout - News - Manuballista found near Xanten (Germany)\|url=http://www.romanhideout.com/news/2005/20050224.asp\|vydavateľ=www.romanhideout.com\|dátum prístupu=2019-07-15}}</ref> [[Súbor:Gastraphetes - catapult ancestor - antica catapulta.jpg\|alt=Muž nabíjajúci gastrofetes\|náhľad\|Muž nabíjajúci gastrofetes]] ▲~~Kuša~~Pre sa prvýkrát objavila v [[Čína\|Číne]] okolo roku [[500 pred Kr.]] Na západ ju pravdepodobne rozšírili Byzantínci, [[Saracéni]] a [[Huni]]. Jej vojenský význam do [[11. storočie\|11. storočia]] bol minimálny. Jedným z prvých dôkazov používaniadejiny kuše ~~vo vojenstve v Európe~~je ~~bolo~~zaujímavé rozhodnutie [[Druhý lateránsky koncil\|druhého lateránskeho koncilu]] v roku [[1139]], ktorý uvalil kliatbu na každého, kto by použil tento bezbožný nástroj proti kresťanovi. Tento edikt očividne nebol veľmi účinný, pretože ho o pol storočia neskôr musel zopakovať pápež [[Inocent III.]] Napriek týmto verdiktom sa kuša stala všeobecne rozšírenou zbraňou po celej Európe, kde ako zbraň pretrvala až do čias palných zbraní. Anglická armáda používala kuše do roku [[1627]]. == Princíp == Řádek 14 ⟶ 22: Najjednoduchší spôsob napínania kuše spočíval v upevnení strmeňa na prednom konci kuše, strelec doň vsunul nohu, uchopil tetivu oboma rukami a vytiahol ju hore, až kým zaskočila do západky. Neskôr sa začal používať tzv. ''pazúr'', jednoduchý hák upevnený na strelcovom opasku, ktorý sa zachytil o tetivu, strelec sa ohol a ako sa narovnával tak naťahoval tetivu. Poslednou častou používanou metódou bola tzv. ''kozia noha'', napínací mechanizmus na princípe páky. Skutočne výkonné kuše si však žiadali používanie ďalších mechanických nástrojov. Jedným z nich bol malý navijak s dvoma kľukami, povrazmi a hákmi, ktorý sa nasadil na koniec pažby, háky sa zachytili o tetivu a tá sa navíjaním natiahla. Tieto kuše boli schopné vystreliť šípku na viac ako {{m\|300\|m}}, čím ľahko prekonala všetky luky, ale takáto kuša mohla strieľať približne jednu strelu za minútu, zatiaľ čo z luku sa mohlo vystreliť až šesť starostlivo namierených šípov. Číňania používali aj opakovaciu kušu (~~CHU~~Chu-KOko-NUnu). Napínala sa pomocou páky, ktorú strelec ťahá smerom k sebe. == Literatúra == * BRYCH, Vladimír (ed.): ''Arma diaboli : O kuši a střelcích.'' Praha : Národní muzeum, 2012. 119 s. ISBN 978-80-7036-374-4 Ralph Payne-Gallwey:''The Book of the Crossbow''. New York, 1995. <nowiki>ISBN 0-486-28720-3</nowiki> www.doverpublications.com Křížek, L./Čech, Z.: Encyklopedie zbraní a zbroje. Praha 1997 == Iné projekty ==

Kuša: Rozdiel medzi revíziami