Kronika Jána z Turca: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d commons:Category -> commonscat |
d +ref |
||
Riadok 1:
[[
'''Kronika Jána z Turca''' alebo '''Uhorská kronika Jána z Turca''' alebo '''Kronika Uhrov''' (lat. ''Chronica Hungarorum'') je kronika, ktorá vyšla prvýkrát 20. marca 1488 v Brne (po troch mesiacov vyšla znovu tlačou [[Erhard Ratdolt|E. Ratdolta]] v [[Augsburg]]u<ref name="Kuzmík"/>), a ktorej autorom bol prvý známy laický spisovateľ v Uhorsku, [[Ján z Turca]].
V roku 1488 vyšla v Brne (marec) a [[Augsburg]]u (jún), v nasledujúcich desaťročiach vo [[Frankfurt]]e, [[Viedeň|Viedni]], [[Trnava|Trnave]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Jednu z verzií vlastní [[Matica slovenská]].
== Štruktúra kroniky ==
Prvú časť napísal úpravou básní benátskeho básnika [[Lorenzo de Monacis]]. Opisuje vládu [[Karol II.
Druhú časť napísal v roku 1486. Opisuje činy uhorských kráľov do čias vlády [[Ľudovít Veľký|Ľudovíta Veľkého]]. Táto časť pozostáva z troch podčastí:
Riadok 14:
</ol>
Tretiu časť o udalostiach od smrti Karola II. Malého (1386) do dobytia Viedne a Viedenského Nového Mesta Matejom Korvínom v auguste 1487 sa považuje za Jánovu vlastnú tvorbu. Napísal ju na začiatku roka 1487. Je inšpirovaná historicko-geografickým lexikónom [[Cosmographia]] od [[Pius II.|Eneáša Silvia Piccolomiho]], ako aj zachovanými diplomatickými dokumentmi a listami. Údaje z Cosmographie vyberal veľmi jednostranne a povrchne.{{bez citácie}}
== Charakteristika diela ==
Ján z Turca, ako vyplýva z jeho vlastných slov v úvode diela, nemal v úmysle byť historiografom. A kronika naozaj obsahuje veľa chýb, vynechaní dôležitých udalostí, príliš sa opiera o ústnu tradíciu, ľudové piesne a anekdoty, a spomína príliš veľa „zázračných“ udalostí a zázrakov. Osud a šťastena hrajú významnú úlohu v opisovanom dejinnom procese. Autor je tiež presvedčený o blízkom vzťahu medzi ľudským šťastím, historickými udalosťami a pohybom nebeských telies. Značnú pozornosť venuje aj zobrazuje pocitov historických postáv. Veľa vysvetlení hľadal v [[morálny imperatív|morálnom imperatíve]]. Má tiež jasnú tendenciu idealizovať Attilu a Mateja Korvína a znižovať význam kráľovien na uhorskom tróne.{{bez citácie}}
== Zdroje ==
{{referencie|refs=
<ref name="Kuzmík">351. JÁN THUROCIUS. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Kuzmík
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Kuzmík
| titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi
| odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1983
| edícia = Dokumentácia
| zväzok edície =
| počet strán = 608
| strany = 387–390
}}</ref>
}}
== Iné projekty ==
| |||