Zóé (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
základ stránky, pracuje sa
 
doplnené
Riadok 1:
{{Infobox Panovník|meno=Zoe|titul=byzantská cisárovná|obrázok=Zoe mosaic Hagia Sophia.jpg|popis obrázku=Zoe, mozaika [[Hagia Sofia]]|panovanie=[[1028]] – [[1050]]|korunovácia=[[11. november]] [[1028]]|pôvodné meno=|obrázok erbu=|ostatné tituly=|dátum narodenia=okolo [[978]]|miesto narodenia=[[Konštantínopol]], purpurová komnata cisárskeho paláca|dátum úmrtia=[[11. jún]] [[1050]]|miesto úmrtia=[[Konštantínopol]]|miesto pochovania=Chrám Christa Antifoneta, ktorý dala vystavať zasvätený Kristovi Ručiteľovi, [[Konštantínopol]]|vierovyznanie=[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxné kresťanstvo]]|predchodca=|regent=|nástupca=|manžel=1. [[Roman III.]] Argyros<br>
{{Pracuje sa}}
{{Infobox Panovník|meno=Zoe|titul=byzantská cisárovná|obrázok=Zoe mosaic Hagia Sophia.jpg|popis obrázku=Zoe, mozaika [[Hagia Sofia]]|panovanie=[[1028]] – [[1050]]|korunovácia=[[11. november]] [[1028]]|pôvodné meno=|obrázok erbu=|ostatné tituly=|dátum narodenia=okolo [[978]]|miesto narodenia=[[Konštantínopol]], purpurová komnata cisárskeho paláca|dátum úmrtia=[[11. jún]] [[1050]]|miesto úmrtia=[[Konštantínopol]]|miesto pochovania=[[Chrám svätých Apoštolov]], [[Konštantínopol]]|vierovyznanie=[[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxné kresťanstvo]]|predchodca=|regent=|nástupca=|manžel=1. [[Roman III.]] Argyros<br>
2. [[Michal IV.]] Paflagónsky<br>
3. [[Konštantín IX.]] Monomachos<br>|potomstvo=|dynastia=[[macedónska dynastia]]|otec=[[Konštantín VIII.]]|matka=Helena, dcéra Alypia|portál1=|portál2=}}
'''Zoe Porfyrogenéta''' (gr. Ζωή; okolo [[978]] – [[11. jún]] [[1050]]) bola byzantská cisárovná od [[11. november|11. novembra]] [[1028]] do jej smrti v roku [[1050]], manželka troch byzantských cisárov - [[Roman III.|Romana III. Argyra]], [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala IV. Paflagónskeho]] a [[Konštantín IX.|Konštantína IX. Monomacha]]. Ako cisárovná-vládkyňa vládla spolu so svojou sestrou [[Theodora (11. storočie)|Theodorou]] dva mesiace v roku [[1042]] a následne obe vládli aj spolu so Zoeinim tretím manželom [[Konštantín IX.|Konštantínom IX.]] až do Zoeinej smrti.
 
== Životopis ==
 
=== Raný život a rodina ===
Zoe sa narodila ako prostredná z troch dcér byzantského cisára [[Konštantín VIII.|Konštantína VIII.]] v čase jeho spoluvlády so Zoeiným strýkom [[Bazil II.|Bazilom II.]] niekedy okolo roku [[978]]. Pretože sa narodila v purpurovej komnate cisárskeho paláca, prislúcha jej podobne ako jej sestrám titul a prídomok ''Porfyrogenéta'' - narodená v purpure. Zoeinou matkou bola Helena, dcéra bohatého konštatinopolského patricija Alypia.[[Súbor:BasileIIConstantinVIIIHoldingCross.jpg|alt=|vľavo|náhľad|175x175bod|[[Bazil II.]] a [[Konštantín VIII.]], zlatý histamenon]]
 
Podľa dobových správ bola Zoe veľmi krásna, elegantná a ladná. Na druhú stranu bola pomerne nestála, márnivá a detinská. Mala záľubu v intrigách a často menila názory. Vedela sa podlizovať, no zároveň si potrpela na vzdávanie holdu jej pôvodu. Rada nosila ľahké šaty a milovala voňavky a iné kozmetické prípravky.<ref name=":0">{{Citácia knihy
== Referencie ==
|priezvisko=Diehl
|meno=Charles
|titul=Postavy z byzantských dejín
|vydanie=2
|vydavateľ=Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov
|miesto=Bratislava
|rok=2009
|isbn=978-80-8061-373-0
|strany=179-184 a 193-195
| počet strán =246
|prekladatelia=Štefan Janšák
|kapitola=}}</ref>
 
Po tom, čo v rokoch [[996]] a [[1001]] vyslal nemecký cisár [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]] svojich vyslancov do [[Istanbul|Konštantínopolu]], aby zjednal jeho svadbu s niektorou z byzantských princezien, dostala Zoe, ktorá vynikala krásou a charizmou prednosť pred jej sestrami [[Theodora (11. storočie)|Theodorou]] a Eudokiou. V roku [[1002]] sa Zoe v sprievode Otovho vyslanca milánskeho arcibiskupa Arnulfa po dohode vydala do [[Rím|Ríma]], kde sa mala konať svadba, avšak už v [[Bari (Apúlia)|Bari]] sprievod zastihla správa o tom, že Oto pár dní predtým zomrel a tak zo svadby zišlo.<ref name=":1">{{Citácia knihy
|priezvisko=Norwich
|meno=John Julius
|titul=Byzantium: The Apogee (A History of Byzantium 2)
|vydanie=3
|vydavateľ=The Folio Society Ltd a Cambridge University Press|miesto=London
|rok=1993
|isbn=
|strany=305 - 314 a 346 - 349
|počet strán=450
|jazyk=anglický jazyk
|edícia=
|kapitola=The Decline beggins}}</ref>
 
Následne sa už cisár [[Bazil II.]] nesnažil bratove dcéry vydať, pravdepodobne preto, že sa obával vzniku nového legitímneho pretendenta na trón. Novú šancu na vytúženú svadbu preto Zoe dostala až počas samovlády jej otca [[Konštantín VIII.|Konštantína VIII.]] Ten na svojej smrteľnej posteli v roku [[1028]] hľadal vhodného nástupcu na byzantský trón. Hoci najprv uvažoval o vplyvnom a lojálnom aristokratovi arménskeho pôvodu [[Konštantín Dalassenos|Konštantínovi Dalassenovi]], nakoniec pre dvorské intrigy jeho voľba padla na [[Roman III.|Romana III. Argyra]], konštatinopolského eparchu a sudcu. Prednosť k sobášu mala tentokrát dostať mladšia Theodora, čo však ona odmietla, pretože Roman bol jej vzdialeným príbuzným a najmä - bol už ženatý. Narozdiel od svojej sestry Zoe nezaváhala a [[10. november|10. novembra]] [[1028]] sa konala svadba. Deň na to cisár Konštantín zomrel a Zoe sa stala cisárovnou manželkou.<ref name=":2">{{Citácia knihy
== Pozri aj ==
|priezvisko=Zástěrová
|meno=Bohumila
|spoluautori=a kol.
|titul=Dějiny Byzance|vydanie text=Vyd. 1.
|miesto=Praha
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|rok=1992
|počet strán=529
|isbn=80-200-0454-8
|strany=203–204}}</ref>
[[Súbor:Romanus_III.jpg|alt=|vľavo|náhľad|200x200bod|[[Roman III.]], strieborný miliarension]]
 
=== Manželstvo s Romanom Argyrom ===
* [[Byzantská ríša]]
Krátko po svadbe Zoe s Romanom bola Zoeina sestra Theodora, s ktorou Zoe nikdy nemala príliš dobré vzťahy obvinená z dvoch protištátnych komplotov a poslaná do kláštora. I napriek tomu však Zoe z obáv, že by Theodora mohla ohroziť vládu jej manžela Theodoru navštívila a prinútila ju vstúpiť do rádu. V kláštore Theodora zostala až do roku [[1042]].
* [[Theodora (11. storočie)|Theodora]]
* [[Roman III.]]
* [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michael IV.]]<br />
 
V čase uzavretia manželstva mala Zoe už niečo cez päťdesiat rokov a všetkým okrem cisára bolo zrejmé, že z ich manželstva cisársky potomok už nevzíde. Spočiatku sa Roman Zoe venoval a pokúšali sa, i prostredníctvom rôznych experimentálnych liečivých mastí a amuletov splodiť dieťa. Ako čas plynul, bolo i Romanovi zrejmé, že Zoe neotehotnie a tak sa s ňou prestal stýkať a trávil s ňou stále menej a menej času. Okrem toho si Zoe znepriatelil tým, že jej pozastavil prísun financií z cisárskej pokladnice.<ref name=":1" />
== Iné projekty ==
 
To, čo Zoe nenachádzala u manžela začala hľadať u iných mužov. V paláci nebolo tajomstvom, že sa koketná a stále krásna Zoe stýkala s rôznymi mužmi, čo nakoniec využil ambiciózny eunuch [[Ján Orfanotrofos]]. Ten niekedy v roku [[1033]] na cisársky dvor priviedol svojho brata [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala]]. Michal bol krásny mládenec, ktorý si Zoe svojim výzorom ihneď získal a odvtedy sa cisárovná snažila svojmu obľúbencovi čo najviac zapáčiť a zavďačiť. Hoci Michal pôvodne jej zvádzaniu odolával, nakoniec sa medzi nimi vytvoril milenecký vzťah. Pomer medzi nimi bol verejným tajomstvom, o ktorom vedel zrejme každý okrem cisára Romana. Viacerí dvorania sa snažili Romanovi otvoriť oči, medzi nimi najmä jeho sestra Pulicheria, avšak Roman sa uspokojil s Michalovou prísahou na kríž, že so Zoe nič nemá. Zoe, ktorá stratila trpezlivosť s jej manželom Romanom si začala predstavovať Michala ako cisára a Psellos tvrdí, že bola neraz strážami pristihnutá ako Michala usádzala na cisársky trón a dávala mu cisárske insígnie.<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Garand
|meno=Lynda
|titul=Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527-1204
|vydanie=1
|vydavateľ=Routledge
|miesto=New York
|rok=1999
|isbn=0415146887
|počet strán =343
|strany=138-139 a 146-156
|jazyk=anglický jazyk}}</ref>
 
Začiatkom roku [[1034]] začala cisára Romana trápiť neznáma choroba a príčinou podľa vtedajších historikov pravdepodobne bol jed podávaný v malých dávkach. Na Veľký piatok - [[11. apríl]] [[1034]] cisár Roman zomrel počas toho ako si dopriaval kúpeľ, dodnes nie je zrejmé, ako a kým bol v kúpeli zavraždený, alebo, či nešlo o nešťastnú zhodu náhod. V každom prípade ešte v deň Romanovej smrti sa uskutočnila svadba Zoe a Michaela a hneď ďalší deň sa uskutočnila [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michalova]] korunovácia cisárom.[[Súbor:The_murder_of_Romanos_III_in_his_bath.jpg|náhľad|265x265bod|Vražda [[Roman III.|Romana III.]] (Skylitzova kronika)|alt=|vľavo]]
[[Súbor:The_wedding_of_Zoe_and_Michael_the_Paphlagonian.jpg|náhľad|249x249pixelů|Svadba [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala IV.]] a Zoe (Skylitzova kronika)]]
=== Paflagónska kapitola ===
Prvé chvíle nového manželstva boli pre Zoe šťastné. Milovala svojho manžela a on mal rád ju, celé toto obdobie avšak z pozadia sledoval a čiastočne riadil Michalov brat Ján. Nahradil cisárovnine dvorské dámy ženami zo svojho rodu a Zoe postupne odsunul do ústrania ženskej časti paláca - gynaikeya<ref name=":0" />, kde bola starostlivo strážená a kontrolovaná. Príčinou boli obavy z toho, že by sa mohol zopakovať palácový prevrat, aký sa uskutočnil voči jej bývalému manželovi. Podľa [[Ján Skylitzes|Jána Skylitza]] cisárovnina nenávisť voči eunuchovi v roku [[1037]] vyústila k pokusu o jeho vraždu, čo sa však nepodarilo. V roku [[1041]] už i tak chorľavý cisár Michal ochorel a opäť vyvstala otázka prípadného následníctva. Intrigujúci eunuch [[Ján Orfanotrofos]] Zoe prinútil, aby adoptovala [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michalovho]] synovca [[Michal V.|Michala Kalafata]], čím by sa stal legitímnym členom [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]] a získal titul cézara. [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michal IV.]] sa stiahol do kláštora, kde [[10. december|10. decembra]] [[1041]] zomrel. Zoe, ktorá ešte raz túžila uzrieť tvár svojej osudovej lásky odmietol prijať.<ref name=":3" />
 
[[Michal V.]], ktorý nastúpil na trón po svojom strýkovi sa ukázal ako nevďačný chránenec. Krátko po svojom nástupe na trón sa zbavil [[Ján Orfanotrofos|Jána Orfanotrofa]], ktorému vďačil za svoj vzostup a napriek tomu, že pôvodne sľúbil, že sa bude k Zoe správať ako k matke a bude si ju vážiť, i toto porušil. Zoe sa prestal vzdávať hold na cisárskych ceremóniách a keď si Michal myslel, že situácia po jeho nástupe sa stabilizovala, obvinil Zoe z travičstva a nechal ju uvrhnúť do kláštora na Princov ostrov v [[Marmarské more|Marmarskom moru]]. To bola posledná kvapka trpezlivosti obyvateľov Konštantínopolu, ktorý v roku [[1042]] proti tzv. paflagónskemu klanu<ref name=":2" /> povstali. Cisár bol obkľúčený v kláštore a situáciu nezvrátil ani návrat Zoe do paláca. Povstalci medzitým za cisárovnú prehlásil Zoeinu sestru [[Theodora (11. storočie)|Theodoru]], ktorú vytiahli z ústrania kláštora. Hoci Zoe mala snahu zbaviť sa Theodory a uvažovala dokonca nad ospravedlnením [[Michal V.|Michala Kalafata]], avšak prinútená udalosťami bola nútená pozvať svoju sestru do cisárskeho paláca a spolu si rozdelili vládu nad ríšou. Vďaka Theodorinmu odhodlaniu bol Kalafates kruto potrestaný a oslepený.
 
[[Súbor:GoldHistamenonZoeAndTheodora1042.jpg|alt=|náhľad|180x180bod|Zoe a [[Theodora (11. storočie)|Theodora]], zlatý histamenon [[1042]]]]
 
Spoluvláda cisárovien trvala len dva mesiace. Rozličnosti medzi sestrami boli zreteľné, kým Zoe bola elegantná a krásna žena, ktorá výrazne mrhala peniazmi a často striedala milencov, [[Theodora (11. storočie)|Theodora]] nebola príliš krásna a bola pokojná, šetrná a cudná. Vláda sestier sa postupom času stále viac a viac niesla v duchu nezhôd. Zoe sa odmietala ďalej podrobovať svojej sestre a aby získala väčší vplyv, rozhodla sa ako šesťdesiatštyri ročná tretíkrát vydať. Hoci najprv uvažovala nad šľachticom [[Konštantín Dalassenos|Konštantínom Dalassenom]], ktorý sa už raz takmer jej mužom stal, nakoniec si po predchádzajúcich skúsenostiach radšej vybrala svojho bývalého milenca [[Konštantín IX.|Konštantína Monomacha]], ktorý nebol tak ambiciózny a narozdiel od Dallasena pokorne vystupoval voči cisárovnej a k cisárskej hodnosti. Tretí potenciálny ženích Konštantín Atroklines zomrel za záhadných okolností pravdepodobne otrávený svojou ženou. Monomachos preto ešte toho roku ([[1042]]) začal oficiálne vládnuť ako spoluvládca dvoch cisárovien, ktoré sa viacmenej stiahli z ústrania.<ref name=":3" />
 
=== Zoe, Theodora a Konštantín Monomachos ===
[[Súbor:Wedding_Konstantin_and_Zoe.jpg|náhľad|Svadba [[Konštantín IX.|Konštantína Monomacha]] a Zoe (Skylitzova kronika)]]
[[Konštantín IX.|Monomachos]] bol charizmatický a pekný muž. Narozdiel od [[Roman III.|Romana III.]] bol realista, nebol chorý ani ovplyvňovaný ako [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michal IV.]] ani tvrdohlavý ako jeho synovec. Narozdiel od svojich predchodcov rešpektoval Zoeino postavenie a ona na revanš rešpektovala jeho jeho politiku a pre svoj pokročilý vek i jeho milenku [[Mária Sklerovna|Máriu Sklerovnu]], ktorú na jeho žiadosť sama pozvala do paláca. Zoe a Mária uzavreli dokument - ''zmluvu o priateľstve'' a Márii ktorej bol udelený titul ''sebastey''<ref name=":2" /> ''(''grécka obdoba ženského titulu ''augusta)''. Máriino meno bolo pri ceremóniách vždy pripájané k menám vládnucich cisárov. Prístup cisárovien však nekorešpondoval s názormi viacerých osôb v okolí paláca a nerozumeli mu ani mešťania. V roku [[1044]] preto z obavy, že chce [[Konštantín IX.|Monomachos]] cisárovné odstrániť a vziať si mladú Sklerovnu vypukla v Konštanínopole nová vzbura, ktorá utíchla až po tom, čo sa sestry ukázali na balkóne cisárskeho paláca a upokojili búriaci sa dav. Zoe si v tomto období konečne užívala prepychový život po akom túžila, v starobe však začala byť viac nábožná. Podľa [[Michael Psellos|Psella]] sa stále venovala svojim záľubám a premenila svoje komnaty na akési laboratórium, v ktorom skúmala a vytvárala rôzne voňavky a maste, na ktoré používala rôzne indické koreniny. I napriek svojmu veku si Zoe udržala svoju krásu a v tvári mladý výzor.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Zoe zomrela vo veku 72 rokov [[11. jún|11. júna]] [[1050]] prenechajúc vládu jej mužovi a sestre Theodore, ktorá však až do Monomachovej smrti žila v úzadí.
 
Pochovaná bola v Chráme zasvätenom Kristovi Antifonetovi (Ručiteľovi), ktorý sama dala vystavať<ref name=":3" /> a ktorého ikonu uctievala a nechala zvečniť aj na svojich minciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Icon of Christ Antiphonetes|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/antiphonetes|vydavateľ=byzantine-legacy|dátum prístupu=2019-07-23|jazyk=en}}</ref>
 
== Referencie ==
<references />
 
== Primárne pramene ==
 
* [[Michael Psellos]] - Chronografia
* [[Ján Skylitzes]] - ''Synopsis historión -'' Prehľadné dejiny
{{Commons|Empress Zoe}}
 
== Pozri aj ==
 
*[[Byzantská ríša]]
*[[Theodora (11. storočie)|Theodora]]
*[[Roman III.]]
*[[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michael IV.]]
{{Vládca|Štát=[[Byzantská ríša]]|Dynastia_ánonie=áno|Dynastia=[[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]]|Titul=cisár|Od=[[1042]]|Do=[[1050]]|Predchodca=[[Michal V.]] Kalafates|Nástupca=[[Konštantín IX.]] Monomachos}}
[[Kategória:Byzantské osobnosti]]
[[Kategória:Byzantskí cisári]]
[[Kategória:Cisárovné (panovníčky)]]
[[Kategória:Pravoslávni panovníci]]
[[Kategória:Úmrtia v 1050]]
{{DEFAULTSORT:Zoe Porfyrogenéta}}
[[Kategória:Narodenia v 978]]