Fujara: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref
Riadok 9:
 
Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]] a ďalší).
 
„Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy
| priezvisko = Leng
| meno = Ladislav
| odkaz na autora = Ladislav Leng
| titul = Slovenské ľudové hudobné nástroje
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]]
| rok = 1967
| počet strán = 304
| strany = 100
}}</ref>
 
Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia [[UNESCO]] v roku 2008 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu