Rozdelenie Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravy a formulácie |
este doplnenie, upresnenie |
||
Riadok 30:
{{Hlavný článok|Pomlčková vojna}}
Na jar roku [[1990]] došlo k tzv. [[Pomlčková vojna|pomlčkovej vojne]] (správne „[[spojovník]]<nowiki/>ovej“ vojne). Vtedajší prezident [[Václav Havel]] navrhol [[23. január|23. januára]] 1990 odstrániť z názvov republík slovo „socialistická“. To sa nakoniec uskutočnilo v názvoch oboch republík, ale pri názve celého štátu najmä slovenskí politici Havlov návrh „Československá republika“ odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému modelu [[Prvá česko-slovenská republika|prvej]] a [[Tretia česko-slovenská republika|tretej]] „Československej republiky“ (ČSR). Na [[Slovensko|Slovensku]] [[1. marec|1. marca]] [[1990]] prijala [[Slovenská národná rada|SNR]] zmenu názvu Slovenská socialistická republika na Slovenská republika a zároveň bol prijatý slovenský [[Štátny znak Slovenska|znak]] a aj [[Vlajka Slovenska|vlajka]] SR. Vlajka bola vtedy prijatá ako bielo-modro-červená trikolóra ešte nedoplnená slovenským znakom. Ten bol na vlajku doplnený až v roku [[1992]].
Slovenská vláda [[14. február|14. februára]] 1990 navrhla, aby sa názov krajiny písal so spojovníkom, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“. Na schôdzi federálneho parlamentu ([[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]]) sa potom [[29. marec|29. marca]] 1990 okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh poslancov „Československá federatívna republika“. Jadrom sporu bol problém písania [[Spojovník|spojovníka]], ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako [[pomlčka]]. Nakoniec [[29. marec|29. marca]] 1990 federálny parlament rozhodol, že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez spojovníka, teda „Československá federativní republika“, a v slovenskom jazyku so spojovníkom, teda „Česko-slovenská federatívna republika“. Proti tomuto riešeniu bolo viacero námietok a tak [[20. apríl|20. apríla]] [[1990]] federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na „[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]“ (ČSFR) písaný s veľkými písmenami vo všetkým slovách, teda aj „Slovenská". Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že v slovenskom a českom jazyku sa zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín.
Riadok 49:
== Voľby 1992 a zánik federácie ==
{{Pozri aj|Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky}}
Rozdelenie federácie podporovali viaceré slovenské politické strany. Naopak [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], ktorá bola pre zachovanie spoločného štátu vo voľbách prepadla a podobne [[Ján Čarnogurský]], ktorý navrhoval odložiť vyhlásenie samostatnosti Slovenska až na dobu po vstupe do [[Európska únia|EÚ]] spôsobil prepad [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a prispel k opätovnému víťazstvu [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] vo voľbách. V Česku vo voľbách zvíťazila [[Občianska demokratická strana|ODS]] s heslom „spoločný štát alebo rozdelenie“. Na Slovensku [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] s nejasne formulovanou požiadavkou „konfederácie alebo rozdelenie“<!-- toto je formulácia českej wiki. Ja som doplnil nejasne formulovaná napr: pozri (neviem pridať dole ako zdroje) https://sk.wikisource.org/wiki/Telev%C3%ADzny_dial%C3%B3g_o_jazykovom_z%C3%A1kone_medzi_V._Me%C4%8Diarom_a_J._Marku%C5%A1om_25._10._1990 -->. [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|Voľby v júni]] v roku [[1992]] na Slovensku vyhralo HZDS s 37,26 %, SDĽ získalo 14,70 % a SNS 7,93 %. Tieto tri strany mali teda spolu 59,89 % hlasov.
To viedlo dňa [[17. júl|17. júla]] [[1992]] k aklamatívnemu schváleniu [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky]], ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou. Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. „funkčnú federáciu“, teda centralizovaný model [[federácia|federácie]], presadzovaný českými politikmi, a tak došlo k dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky k zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] a vzniku dvoch samostatných štátov. Úplné rozdelenie federácie bolo teda prienikom programov víťazných strán ([[Občianska demokratická strana|ODS]] a [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]) oboch národných štátov, hoci ich mandát rozdeliť federáciu bol neskôr mnohokrát spochybňovaný.
Dňa 1. septembra [[1992]] SNR prijala [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavu SR]], ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR, ČNR 16. decembra 1992 tiež prijala ústavu Českej republiky.▼
▲
Rozdeleniu [[ČSFR]] bránil existujúci ústavný zákon o [[Referendum|referende]] z roku [[1991]] pretože stanovoval, že ČSFR je možné rozdeliť len referendom. K eliminácii referenda bol teda potrebný nový [[ústavný zákon]]. Spoločný návrh [[HZDS]] a [[Občianska demokratická strana|ODS]] umožňoval rozdelenie aj ústavným zákonom či dohodou národných rád, prípadne vystúpenie jednej z republík z federácie. Ten však v hlasovaní vo Federálnom zhromaždení [[1. októbra]] [[1992]] neprešiel. Filozofia nového návrhu ústavného zákona, podľa ktorého mala existencia federácie jednoducho skončiť [[31. december|31. decembra]] [[1992]] o 24:00 SEČ schválili obe národné rady [[17. november|17. novembra]] 1992 (v deň tretieho výročia [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]). V stredu [[25. november|25. novembra]] [[1992]] sa Federálne zhromaždenie zišlo k novému rokovaniu a dohodovací výbor predložil kompromisný návrh. Hlasovanie prebehlo presne o 13:21 a rozhodlo, že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská Federatívna Republika a že jej nástupníckymi štátmi budú Slovenská republika a Česká republika.
== Referencie ==
| |||