Samuel Libai: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 075 bajtov ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
|Meno = Samuel Libai
|Portrét =
|Popis osoby = slovenský [[zlatník]]
|Veľkosť obrázka =
|Dátum narodenia = [[11. marec]] [[1782]]
|Miesto narodenia = [[Modra]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1866|8|7|1782|3|11}}
|Miesto úmrtia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
}}
 
'''Samuel Libai''', tiežalebo '''Samuel Libay''' (* [[11. marec]] [[1782]], [[Modra]]{{--}}† [[7. august]] [[1866]],<ref>GLOCKO, F.: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.'' Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 39.</ref>, [[Banská Bystrica]]) bol slovenský [[zlatník]].
 
''Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom dokázal nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou strácala svoje pozície. Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania.''
 
== Rodina ==
 
== Životopis ==
Samuel Libay, ml. (tiež ''Sámuel von Libay, Libaÿ, Libóy, Libai, Liebei, Libei)'' sa narodil 11. marca 1782 v Modre, v rodine miestneho zlatníka Samuela Libaya (1755 – 1818) a Alžbety rod. Rázga (1753 – 1826). Krstnými rodičmi mu boli modranskí mešťania – mäsiar Imrich Wolesch s manželkou Juditou a Ján Oblátkas s manželkou Teréziou. Keď mal Samuel 6 rokov, rodina sa presťahovala do neďalekého Pezinka.
'''Roky mladosti'''
 
Ako 16-ročný sa začal učiť za zlatníka v bratislavskej v dielni Jána Michala Tirtscha (tiež ''Johann Michael Turtsch, Tirsch''), rodáka zo šarišských Lipian a žiaka banskobystrického majstra zlatníka Samuela Hallera. Ako 19-ročný (1801) sa stal zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše „''o prepustení učňa Samuela Libaya zo stavu učňovského''“ a v zápise z 28. júna 1801 je zmienka, že „''majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Libaya na stupeň tovariša''“.
Samuel Libay, ml. (tiež ''Sámuel von Libay, Libaÿ, Libóy, Libai, Liebei, Libei)'' sa narodil 11. marca 1782 v Modre, v rodine miestneho zlatníka ''Samuela Libaya'' (1755 – 1818) a ''Alžbety'' rod''. Rázga'' (1753 – 1826). Krstnými rodičmi mu boli modranskí mešťania – mäsiar Imrich Wolesch s manželkou Juditou a Ján Oblátkas s manželkou Teréziou. Keď mal Samuel 6 rokov, rodina sa presťahovala do neďalekého Pezinka.
 
Po dokončení povinnej vandrovky sa Samuel Libay v roku 1805 usadil natrvalo v Banskej Bystrici. Slobodné kráľovské mesto sa stalo 23-ročnému mladému zlatníkovi celoživotným bydliskom a zlatníckym pracoviskom. Tu vytvoril svoje významné diela, ktoré mesto reprezentovali na významnej Mileniárnej výstave v [[Budapešť|Budapešti]] a Svetovej výstave v [[Paríž]]i.
'''Prvé kroky k zlatníckemu remeslu'''
 
Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež ''Andreas Grillus''). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil ''striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta''. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté. O štyri mesiace neskôr sa Samuel Libay stal 5. decembra mešťanom Banskej Bystrice.
Ako 16-ročný sa začal učiť za zlatníka v bratislavskej v dielni Jána Michala Tirtscha (tiež ''Johann Michael Turtsch, Tirsch''), rodáka zo šarišských Lipian a žiaka banskobystrického majstra zlatníka Samuela Hallera. Ako 19-ročný (1801) sa stal zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše „''o prepustení učňa Samuela Libaya zo stavu učňovského''“ a v zápise z 28. júna 1801 je zmienka, že „''majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Libaya na stupeň tovariša''.“
 
==Dielo==
'''Samuel Libay prichádza do Banskej Bystrice'''
Úžitkové aj umelecké predmety z dielne Samuela Libaya sa nachádzajú v slovenských, maďarských múzeách a súkromných zbierkach. Ich vznik inšpirovala príroda (''roháče, kobylky, muchy, komáre'') a jemná technika filigránu pripomína krehké japonské umelecké diela. Technikou, podobnou benátskej či bruselskej čipke, vyrábal Libay aj drobné ozdobno-úžitkové predmety (''spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny'') a veľké plastiky a busty.
 
===Zoznam vybraných diel===
Po dokončení povinnej vandrovky sa Samuel Libay v roku 1805 usadil natrvalo v Banskej Bystrici. Slobodné kráľovské mesto sa stalo 23-ročnému mladému zlatníkovi celoživotným bydliskom a zlatníckym pracoviskom. Tu vytvoril svoje významné diela, ktoré mesto reprezentovali na významnej Mileniárnej výstave v Budapešti a Svetovej výstave v Paríži.
 
;[[Stredoslovenské múzeum]] Banská Bystrica
'''Majstrom zlatníckeho cechu a mešťanom mesta'''
*Ceremoniálna cechová reťaz, 1828
*Strieborný medailón pri príležitosti krstu, 1829
*Glabitsov pokál, 1835
*Strieborný pokál kováčskeho cechu 1838
*Strieborná dvojdielna brošňa, 1840
*Strieborná kruhová spona, 1840
*Strieborná vidlička so stojanom, 1842
*Strieborná vidlička so stojanom 1842
*Strieborná škatuľka na šnupavý tabak, 1847
*Strieborná tabatierka na šnupavý tabak, 1850
 
;Umeleckopriemyselné múzeum v Budapešti (Iparművészeti Múzeum Budapest)
Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež ''Andreas Grillus''). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil ''striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta''. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté. O štyri mesiace neskôr sa Samuel Libay stal 5. decembra mešťanom Banskej Bystrice.
*Busta cisára Františka I., 1840
*Stojan na prstene, 1843
*Šabľa ozdobná 1823
*Košík, 1818
*Krstný medailón, 1838
*Cukornička, 1831
*Májka fialová, 1830
*Chrúst obyčajný, 1830
*Roháč obyčajný, 1830
*Žihadlovka obrovská, 1830
*Svrček poľný, 1830
*Kobylka hryzavá, 1830
*Soška cisára Napoleona I., 1847
 
;[[Slovenské národné múzeum]] - Historické múzeum, Bratislava
'''Dielo Samuela Libaya'''
*Košík strieborný
 
*Klieštiky na cukor, 1818
Úžitkové aj umelecké predmety z dielne Samuela Libaya sa nachádzajú v slovenských, maďarských múzeách a súkromných zbierkach. Ich vznik inšpirovala príroda (''roháče, kobylky, muchy, komáre'') a jemná technika filigránu pripomína krehké japonské umelecké diela. Technikou, podobnou benátskej či bruselskej čipke, vyrábal Libay aj drobné ozdobno - úžitkové predmety (''spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny'') a veľké plastiky a busty.
*Krabička, 1843
 
*Klieštiky na cukor, 1842
'''Zoznam vybraných diel Samela Libaya'''
*Tácka, 1810
 
'''Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica'''
 
''Ceremoniálna cechová reťaz, 1828                          ''
 
''Strieborný medailón pri príležitosti krstu, 1829      ''
 
''Glabitsov pokál, 1835                                                          ''
 
''Strieborný pokál kováčskeho cechu 1838                  ''
 
''Strieborná dvojdielna brošňa, 1840                          ''
 
''Strieborná kruhová spona, 1840                              ''
 
''Strieborná vidlička so stojanom, 1842                                  ''
 
''Strieborná vidlička so stojanom 1842                        ''
 
''Strieborná škatuľka na šnupavý tabak, 1847            ''
 
''Strieborná tabatierka na šnupavý tabak, 1850''          
 
'''Iparművészeti Múzeum Budapest/ Umeleckopriemyselné múzeum v Budapešti   '''
 
''Busta cisára Františka I., 1840                                              ''
 
''Stojan na prstene, 1843                                             ''
 
''Šabľa ozdobná 1823                                                  ''
 
''Košík, 1818                                                               ''
 
''Krstný medailón, 1838                                                        ''
 
''Cukornička, 1831                                                       I''
 
''Májka fialová, 1830                                                ''
 
''Chrúst obyčajný, 1830                                                      ''
 
''Roháč obyčajný, 1830                                                        ''
 
''Žihadlovka obrovská,1830                                    ''
 
''Svrček poľný, 1830                                            ''
 
''Kobylka hryzavá, 1830                                                    ''
 
''Soška cisára Napoleona I., 1847''                                
 
'''Slovenské národné múzeum - Historické múzeum, Bratislava'''
 
''Košík strieborný''                                                      
 
''Klieštiky na cukor,'' 1818                                          
 
''Krabička,'' 1843                                                                      
 
''Klieštiky na cukor,'' 1842                                          
 
''Tácka,'' 1810                                                              
 
'''Výchova zlatníckeho dorastu'''
 
==Výchova zlatníckeho dorastu==
Samuel Libay počas svojej činnosti umeleckého zlatníka a strieborníka vychoval 14 budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich: Pavol Kupec, Pavol Libay, Daniel Škultéty, Karol Miškovský, Alojz Herritz, Mikuláš Malagreda, Michal Schnell, Jakub Trauer, Karol Ľudovít Libay, Ján Nepomuk Zollner, Ján Wünsch, Ferdinand Reimlinger, Samuel Lettner a Karol Herman Teodor Lindtner. Niektorí z nich boli dôstojnými pokračovateľmi umenia svojho majstra a učiteľa.
 
'''===Spolupracovníci v Libayovej dielni'''===
V zlatníckom remesle Libayovej dielne kontinuálne pokračovali František Rosenberger a jeho žiak Viliam Emler, ktorý sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstrov Františka Rosenbergera a Samuela Libaya. Po smrti Viliama Emlera (1897) odovzdala vdova Juliana Linkesch (1853 – 1902) časť dielne do múzea.
 
==Rodinný život==
V zlatníckom remesle Libayovej dielne kontinuálne pokračovali František Rosenberger a jeho žiak Viliam Emler'','' ktorý sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstrov Františka Rosenbergera a Samuela Libaya. Po smrti Viliama Emlera (1897) odovzdala vdova Juliana Linkesch (1853 – 1902) časť dielne do múzea.
Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú Frederiku Schröppel (1789 – 1862, tiež ''Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel''), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta [[Erlangen]]. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol ''Augustín Teofil'', budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet ''Karol Ľudovít'', budúci významný maliar a vedutista, ''Terézia Frederika'', ''Augusta Ludovika'', ''Viliam Móric'' a posledným potomkom bol ''Samuel Adolf''.
 
'''Rodinný život'''
 
Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú ''Frederiku Schröppel'' (1789 – 1862, tiež ''Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel''), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta Erlangen. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol ''Augustín Teofil'', budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet ''Karol Ľudovít'', budúci významný maliar a vedutista, ''Terézia Frederika'', ''Augusta Ludovika'', ''Viliam Móric'' a posledným potomkom bol ''Samuel Adolf''.
 
Samuel Libay zomrel 7. augusta 1866 vo veku 84 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na miestnom evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
== Literatúra ==
 
* [[Slovenský biografický slovník]], III.diel, K-L. Martin : Matica slovenská, 1989. ISBN 80-7090-019-9.
* CSOMA, József: ''A Libayak''. In: Történelmi Közlemények Abauj – Torna vármegye és Kassa multjából 1, no. 4, 1910, s. 277 – 281.