Kornel Divald: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pamiatkár → pamiatkar (PSP), wl., kat. |
Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 20:
== Životopis ==
Kornel Divald sa narodil 21. mája 1872 v Prešove, kde bol 9. júna pokrstený. Rodina Divaldovcov patrila k najslávnejším rodinám fotografov v Uhorsku, Kornel bol jej najmladším členom. V rodine získal základy z histórie aj vzťah k umeniu. Otec Karol Divald (1830 – 1897) bol fotograf, vydavateľ, lekárnik a svetlotlačiar. Fotografoval Tatry, Pieniny, jaskyne a dnešné východné Slovensko. Vlastnil jednu z prvých svetlotlačiarní v Uhorsku, so sídlom v Prešove. Oženil sa s dcérou prešovského mešťana Ľudovíta Steinhübela, Barborou Steinhübelovou. Manželia mali spolu štyroch synov: Karola ml., Ľudovíta, Adolfa a nami spomínaného Kornela
Po maturite v Prešove študoval na Lekárskej, potom na Filozofickej fakulte (dejiny umenia) univerzity v Budapešti. Pôsobil na Hlavnom pamiatkovom úrade, potom ako inšpektor múzeí a knižníc, neskoršie ako kustód a napokon riaditeľ Národného múzea v Budapešti.▼
▲Po maturite v Prešove študoval na Lekárskej, potom na Filozofickej fakulte (dejiny umenia) univerzity v Budapešti. Pôsobil na Hlavnom pamiatkovom úrade, potom ako inšpektor múzeí a knižníc, neskoršie ako kustód a napokon riaditeľ Národného múzea v Budapešti. Od roku [[1911]] člen korešpondent MAV.
Od roku [[1911]] člen korešpondent MAV. Zakladateľ múzea v Banskej Bystrici (dnes Stredoslovenské múzeum); scenárista a realizátor prvej muzeálnej expozície v Banskej Bystrici ([[1909]]); autor prvého sprievodcu po Banskobystrickom múzeu (Budapešť, roku [[1909]]) a práce Staré zlatnícke diela v banskobystrických, kremnických a štiavnických evanjelický kostoloch (Budapešť, roku [[1911]]). Agilný [[pamiatková starostlivosť|pamiatkar]], historik výtvarného umenia, autor próz zväčša s historickoumeleckou tematikou. Autor knižných prác, článkov v odborných časopisoch o uhorskom stredoveku, o dejinách renesančnej architektúry na Slovensku, dejín umeleckých remesiel a umeleckého priemyslu, najmä keramiky, zlatníctva a textilu.▼
'''Scenárista a realizátor prvej muzeálnej expozície Mestského múzea v Banskej Bystrici'''
Kornel Divald zohral významnú úlohu pri zakladaní a formovaní budúceho Mestského múzea v Banskej Bystrici. Vytvorením prvej múzejnej expozície bol na návrh Viliama Fraknoia (1843 – 1924), rímskokatolíckeho kňaza, veľkovaradínskeho kanonika, biskupa arbeského a uhorského historika, poverený Kornel Divald, pričom mu bol určený termín 15. september 1909. Divald sa stal scenáristom a aj realizátorom prvej muzeálnej expozície. S prácou začal 1. júna 1909, opísal viac ako dva a pol tisíc predmetov, teda všetky, ktoré sa v tom čase v múzeu nachádzali. Mineralogické a numizmatické predmety popísal Dr. Samuel Bothár. Prvá muzeálna expozícia v Matejovom dome bola slávnostne otvorená 17. októbra 1909.
Expozíciu tematicky rozčlenil Kornel Divald na štyri poschodia:
1. poschodie – národopisná a mineralogická zbierka;
2. poschodie – historická a umelecká zbierka;
3. poschodie – kultúrno‑historická zbierka;
4. poschodie – pamiatky cirkevného umenia.
Kornel Divald bol aj autorom prvého sprievodcu po Banskobystrickom múzeu: ''A Beszterczebányai múzeum kalauza'', vydaného v roku 1909. Vytvoril 1. katalogizačný systém, kde každý predmet opísal na katalogizačnom lístku v maďarskom jazyku. Väčšina lístkov sa zachovala v múzeu dodnes a pre výskum vývoja zbierok je neoceniteľným historickým prameňom.
Divald hodnotí progres Mestského múzea nasledovne'': „Neuplynuli ani štyri roky od veľkolepého otvorenia múzea v slobodnom kráľovskom a banskom meste Banská Bystrica situovanom v mestskom hrade, v novoupravenom objekte tzv. Matejovom dome a môžeme potvrdiť, že radosť a nadšenie predstaviteľov, občanov mesta a Zvolenskej župy, ktorého boli svedkami prítomní členovia Štátneho inšpektorátu múzeí a knižníc nebolo prázdne nadšenie alebo akási zdvorilosť, ale vážny a úprimný úmysel, ktorého stálosť ku múzeu je v nebývalom náraste zbierok z nevysychajúceho prameňa. Múzeum bolo sprístupnené verejnosti 17. októbra 1909. Počet zbierok vzrástol v roku 1910 o 278, v roku 1911 o 381 a v roku 1912 o 620 kusov. Do otvorenia múzea mestský archív viedol súpis zbierok, v ktorom, okrem mineralogickej a zvlášť ošetrovanej numizmatickej zbierky Dr. Bothára, bola spracovaná evidencia 2711 ks predmetov. Za tri roky múzeum získalo 1270 zbierok, čo je temer polovica toho, čo vlastnilo pri otvorení, ktoré získavalo od roku 1889 pred znovuzriadením. Tomuto nárastu môže múzeum čiastočne ďakovať účinnej podpore inšpektorátu, ktorý okrem ročnej dotácie odkúpil zbierky od miestnych zberateľov a obchodníkov...“''
▲
V rokoch 1900 až 1919, chodiac po župách Spiš (1903-1906), Šariš (1903-1905), Hont (1909-1910), Tekov (1909-1910), Liptov (1907), Orava (1907), Zvolen (1908), Turiec (1912), Trenčín (1912), Gemer (1913) a znovu Šariš (1915-1918), systematicky spracovával a na fotografiách zaznamenával historické stavby a ich interiéry, oltáre, liturgické predmety a textílie, ale aj ľud v krojoch; mnohé z nich prvýkrát, niektoré jedinýkrát. Svoje spomienky z týchto ciest opísal v knihe ''Felvidéki séták'', ktorá vyšla roku 1925, ale jeho rukopisné záznamy a fotografie, rozšírené o publikované články, vyšli tlačou až roku 1999 pod názvom ''A „szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyarországi topográfiája és fényképei, 1900 – 1919'' (Povozník svätých. Topografia a fotografie Kornela Divalda z Horného Uhorska, 1909 – 1919).
Řádek 50 ⟶ 70:
== Literatúra ==
* ''[[Slovenský biografický slovník]]''
*GLOCKO, Filip: ''Kornel Divald'''''.''' In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XIII., číslo 2., február 2019, s. 12.
== Externé odkazy ==
| |||