Zygmunt Klemensiewicz: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
nové heslo
 
d základná úprava + na úpravu
Riadok 1:
{{Na úpravu}}{{Infobox Osobnosť
| Meno = Zygmunt Klemensiewicz
| Rodné meno =
Riadok 23:
}}
 
'''Zygmunt Klemensiewicz''' (* [[24. máj]] [[1886]], [[Krakov]], [[Poľsko]], † [[25. marec]] [[1963]] [[Glivice]], [[Poľsko]]) bol poľský chemik a fyzik, profesor na [[Politechnika Lwowska|Politechnike Lwowskiej]] vo [[Lvov]]e, horolezec.
 
== Zo života ==
Bol synom Roberta (učiteľučiteľa histórie a geografie, riaditeľriaditeľa gymnázia) a Marii Józefy z Reichmanów (spisovateľky a prekladateľky škandinávskej literatúry). Od roku [[1892]] žil s rodičmi vo Lvove, kde v roku [[1904]] ukončil gymnaziálne štúdiá. Potom v rokoch [[1904]] {{- -}}[[1908]] štutoval chémiu, fyziku a matematiku na lvovskej univerzite. V júli 1908 získal titul [[Doktor filozofie|doktora filozofie]]. Pôsobil ako štipendista v [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], kde spolu s profesorom Fritzom Haberom vyvinul prvú sklenenú [[Elektróda|elektródu]], ktorá našla využitie v ďalších desaťročiach. V roku [[1912]] habilitoval na Uniwersyte Lwowskej, kde bol menovaný [[docent]]om. V roku [[1913]] dostal štipendium Carnegie-Curie na Ústave pre rádium v [[Paríž]]i, kde pracoval až do začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod vedením [[Marie Curiová|Marie Curiovej]]. V počas vojny pracoval i [[Louis Pasteur|Pasteurovom]] inštitúte. Počas rokov [[1920]]{{--}}[[1940]] bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na [[Lovov]]skej polytechnickej univerzite.
V júli 1908 získal titul [[Doktor filozofie|doktora filozofie]]. Pôsobil ako štipendista v [[Karlsruhe]], kde spolu s profesorom Fritzom Haberom vyvinul prvú sklenenú [[Elektróda|elektródu]], ktorá našla využitie v ďalších desaťročiach. V roku [[1912]] habilitoval na Uniwersyte Lwowskej, kde bol menovaný [[docent]]om. V roku [[1913]] dostal štipendium Carnegie-Curie na Ústave pre rádium v [[Paríž]]i, kde pracoval až do začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod vedením [[Marie Curiová|Marie Curiovej]]. V počas vojny pracoval i [[Louis Pasteur|Pasteurovom]] inštitúte. Počas rokov [[1920]]{{--}}[[1940]] bol [[profesor]]om na [[lovov]]skej polytechnickej univerzite.
 
Pop vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a po obsadení východnej časti Poľska [[Červená armáda|Červenou armádou]] bol okupačnými sovietskymi vojskami väznený od 19. marca 1940 Nowosielicach, [[Stryj (mesto)|Stryji]], [[Charkov]]e a [[Starobieľsk]]u, kde v októbri [[1940]] bol odsúdený na 5 rokov väzenia v trestaneckom tábore. Trest si odpykal v [[Kazachstan]]e v rokoch [[1940]]{{--}}[[1942]]. Po uzavretí [[Dohoda Sikorski-Majski|Dohody Sikorski-Majski]] bol [[28. august]]a [[1942]] prepustený. Cez [[Irán]] a [[Egypt]] odišiel do [[Veľká Británia|Veľkej Británie]], kde žil až do roku [[1956]]. Po návrate do Poľska bol profesorom na [[Politechnika Śląska|Politechnike Śląskiej]] v [[Glivice|Gliviciach]].
 
=== Výlety do Vysokých Tatier ===
Bol zapáleným horolezcom a alpinistom. V rokujroku [[1913]] vydal prvú poľskú horolezeckú učebnicu (''Zasady taternictwa''). Bol skúseným lyžiarom, zaujímal sa o fotografovanie, najmä o horskú fotografiu. V medzivojnovom období bol viceprezidentom [[Polski Związek Narciarski|Poľského lyžiarskeho zväzu]]. Na mnohých horolezeckých túrach robila mu robila spoločnosť jeho manželka († 2. marca [[1975]], [[Krakov]]). Bol spoluzakladateľom [[Himalaya Club]]u.
 
== Zdroj ==