Neil Armstrong: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v meste [[Wapakoneta]] v štáte [[Ohio]]. Jeho rodičmi boli Stephen Koenig Armstrong a Viola Louise Engelová,{{#tag:ref|Rodina Armstrongových sa presťahovala zo [[Škótsko|Škótska]] do [[Pensylvánia|Pensylvánie]] na prelome 30. a 40. rokov 18. storočia. Predkovia Violy Engelovej pochádzali z [[Vestfálsko|Vestfálska]].<ref name="hansen 13 15 20 21"/>|group=pozn.}} mal dvoch mladších súrodencov, June a Deana. Jeho otec bol audítorom pracujúcim pre ohijskú vládu, rodina sa preto často sťahovala.<ref>Hansen, s. 29–3029 – 30.</ref> Už v detstve sa nadchol pre lietanie. Prvýkrát videl lietadlá ako dvojročný, keď ho otec vzal na letecké preteky. V lietadle sedel prvýkrát v šiestich rokoch pri vyhliadkovom lete vo [[Ford Trimotor|Forde Trimotor]].<ref name="nasa bio"/>

V siedmich rokoch si zarobil prvé peniaze – za sekanie trávy na cintoríne, neskôr si privyrábal pochôdzkami pre miestnu drogériu.<ref name="hansen 37">Hansen, s. 37.</ref> Staval modely lietadiel, roku 1944 dochádzal do leteckého kurzu a v pätnástich rokoch získal pilotný preukaz, skôr než [[vodičský preukaz]].<ref>Hansen, s. 49–5049 – 50.</ref> Bol aktívnym [[skauting|skautom]].{{#tag:ref|Ako slávny astronaut získal skautské vyznamenanie ''Distinguished Eagle Scout Award''.<ref name="scouting"/>|group=pozn.}} Neskôr pri lete k Mesiacu poslal pozdrav práve prebiehajúcemu národnému [[Jamboree|stretnutiu skautov]];<ref name="woods"/> skautský emblém bol aj medzi osobnými vecami, ktoré si vzal do lode.<ref name="world scouting"/>

V roku [[1947]] začal študovať na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]], odbor letecké inžinierstvo. Stal sa len druhým členom rodiny, ktorý študoval na vysokej škole. Prijali ho tiež na [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT), ale jeden jeho známy – absolvent univerzity – ho presvedčil, že pre kvalitné vzdelanie nemusí odchádzať do [[Massachusetts]].<ref>Hansen, s. 55–5655 – 56.</ref> Na Purdueovej univerzite lietal v tamojšom leteckom klube<ref name="purdue remembers"/> a v druhom ročníku hral v univerzitnom koncertnom súbore na [[barytónový roh]]; k súboru sa hlásil aj po odchode z NASA a poskytol mu nemalý finančný dar.<ref name="purdue band"/> Armstrongovo vzdelanie financovalo [[United States Navy|americké námorníctvo]] v rámci tzv. Hollowayovho plánu. Podľa plánu mal za úhradu nákladov štúdia študent medzi druhým a tretím ročníkom školy odslúžiť tri roky v námorníctve.

Námorníctvo ho povolalo do služby v [[január]]i [[1949]]. Na základni [[Naval Air Station Pensacola|Pensacola]] absolvoval 18-mesačný letecký výcvik počas ktorého získal kvalifikáciu námorného letca schopného slúžiť na lietadlových lodiach. Dňa 16. augusta 1950, dva týždne po jeho dvadsiatych narodeninách, námorníctvo Armstronga informovalo, že je plne kvalifikovaný námorný letec.<ref>Hansen, s. 68–7868 – 78.</ref> Pridelený bol na základňu v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]], o dva mesiace neskôr prešiel k 51. stíhacej peruti (VF-51) vyzbrojenej [[prúdový motor|prúdovými]] [[stíhacie lietadlo|stíhačkami]] [[Grumman F9F Panther|F9F Panther]]. S týmto lietadlom po prvýkrát vzlietol 5. januára 1951. V júni 1951 po prvýkrát pristál na lietadlovej lodi [[USS Essex (CV-9)|USS ''Essex'']]. Koncom júna eskadra na palube lietadlovej lode ''Essex'' vyrazila do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]].<ref>Hansen, s. 79–8579 – 85.</ref>

Na prvý bojový let v Kórei vzlietol [[29. august]]a [[1951]]; sprevádzal prieskumné lietadlo pri fotografovaní [[Kimčchek|Sŏngdžinu]].<ref>Hansen, s. 90.</ref> O päť dní neskôr, 3. septembra, pri bombardovaní skladov západne od [[Wonsan]]u v nízkej výške jeho lietadlo zasiahla paľba severokórejskej protilietadlovej obrany. Keď sa snažil získať kontrolu nad strojom, vrazil krídlom do asi 6-metrovej tyče, ktorá na krídle prerazila asi metrovú trhlinu.<ref>Hansen, s. 92–9392 – 93.</ref> Aj napriek tomu sa dokázal vrátiť nad vlastné územie a katapultovať.<ref>Hansen, s. 95.</ref>

Po skončení služby u námorníctva sa vrátil na univerzitu, dokončil ju v roku [[1955]] s titulom [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science''). Neskôr, v roku 1970, absolvoval na [[University of Southern California]] magisterské štúdium (s titulom ''Master of Science'') v rovnakom odbore, leteckom inžinierstve.<ref name="nasa bio armstrong"/> Na univerzite sa zoznámil so študentkou ekonómie Janet Elizabeth Shearonovou, s ktorou sa oženil v [[január]]i [[1956]]. Janet s ním odišla do Kalifornie a nedokončila štúdium, čo neskôr ľutovala.<ref name="hansen 124 127">Hansen, s. 124–127124 – 127.</ref>

Po dokončení univerzity sa rozhodol stať civilným [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]] [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národného poradného výboru pre letectvo]] (NACA; predchodca [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]): zažiadal si o zamestnanie v ''High-Speed Flight Station'' (dnes [[Armstrongovo letecké výskumné stredisko]]) na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Nebolo tu voľné miesto, preto prijal miesto v inom stredisku NACA, [[Glennovo výskumné stredisko|Lewisovom laboratóriu leteckého pohonu]] v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], kde pracoval od [[marec|marca]] [[1955]].<ref>Hansen, s. 119–120119 – 120.</ref> V júli 1955 prešiel na Edwardsovu základňu.<ref>Hansen, s. 122.</ref>

Na Edwardsovej základni spočiatku pilotoval sprievodné lietadla, ktoré sledovali experimentálne lietadlá. Lietal aj na upravených bombardéroch, pri jednom z týchto letov sa stala jeho prvá letecká nehoda. Dňa 22. marca 1956 mala posádka [[Boeing B-29 Superfortress|Boeingu B-29 Superfortress]], s Armstrongom ako druhým pilotom, vypustiť podvesené experimentálne prúdové lietadlo [[Douglas D-558-2 Skyrocket]].<ref>Hansen, s. 134.</ref><ref name="creech"/> Potom, čo vystúpili do výšky 9,1 km, motor č. 4 Boeingu zlyhal. Pristáť s podveseným Skyrocketom nemohli a nemali dostatočnú rýchlosť (338 km/h) na jeho vypustenie. Kapitán Boeingu, Stan Butchart, preto stočil lietadlo do klesania. Keď získali rýchlosť, vypustili Skyrocket. V tej chvíli sa vrtuľa štvrtého motora rozpadla a jej úlomky poškodili motor č. 3 a trochu aj č. 2. Butchart a Armstrong museli vypnúť poškodený motor č. 3 a aj kvôli vyrovnaniu momentu motora č. 1. Iba s jedným motorom v chode potom pomaly krúživým letom znížili výšku a bezpečne pristáli.<ref>Hansen, s. 134–136134 – 136.</ref>

Armstrong bol zapletený do niekoľkých incidentov, ktoré sa na Edwardsovej základni dostali do tamojšieho folklóru a spomienok pilotov.<ref>Hansen, s. 178–192178 – 192.</ref> Prvý nastal počas jeho šiesteho letu s X-15 dňa 20. apríla 1962, pri ktorom testoval automatický kontrolný systém lietadla,<ref name="hansen 178 184"/> ktorý pomáhal vyvíjať.<ref name="curry"/> Stúpal do výšky viac ako 63 km (najvyššia, akú dosiahol pred kozmickými letmi), ale počas zostupu predok lietadla zdvihol príliš a X-15 sa odrazil od atmosféry späť do 43 km. Nad domovským letiskom preletel trojnásobkom rýchlosti zvuku vo výške 30 km, a dostal sa 64 km južne od Edwards (legendy základne hovoria, že doletel až ku štadiónu [[Rose Bowl (štadión)|Rose Bowl]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]]). Po dostatočnom zostupe sa vrátil na Edwards, kde len tak-tak dokázal pristáť bez nárazu do [[juka krátkolistá|júk]] na južnom konci dráhy. Bol to najdlhší let X-15 ako z hľadiska času, tak vzdialenosti.<ref name="hansen 178 184">Hansen, s. 178–184178 – 184.</ref>

Neskôr bol Armstrong účastníkom iného incidentu, pri jednej príležitosti, kedy letel s [[Chuck Yeager|Chuckom Yeagerom]]. Mali s [[Lockheed T-33|Lockheedom T-33]] zhodnotiť vhodnosť vyschnutého jazera ''Smith Ranch Dry Lake'' ako miesta pre núdzové pristátie v programe X-15. Vo svojej autobiografii Yeager napísal, že vedel, že jazero bolo po nedávnych dažďoch nevhodné pre pristátie, ale Armstrong trval na lete v každom prípade. Pri pokuse o letmé pristátie sa im kolesá zaborili do bahna a museli čakať na záchranu. Podľa Armstrongovej verzie udalostí sa Yeager nikdy nepokúšal vyhovoriť mu let a úspešne pristáli na východnej strane jazera. Potom Yeager povedal, aby to skúsili znovu, tentoraz trochu pomalšie. Pri druhom pristátí sa prilepili k povrchu a Yeager podľa Armstronga reagoval záchvatom smiechu.<ref>Hansen, s. 184–189184 – 189.</ref>

Veľa skúšobných pilotov na Edwardsovej základni chválilo Armstrongove inžinierske zručnosti. Milt Thompson povedal, že bol „technicky najschopnejší z prvých pilotov X-15“. William Harvey Dana o Armstrongovi vyhlásil, že „jeho myseľ vstrebávala informácie ako huba“. Vojenskí piloti mali tendenciu mať iný názor, najmä ak, ako Yeager a William John Knight, nemali inžinierske diplomy. Knight sa nechal počuť, že piloti-inžinieri sa častejšie dostávali do problémov, pretože pri svojom mechanickom prístupe nemali prirodzený cit pre lietanie.<ref>Hansen, s. 138–139138 – 139.</ref>

Dňa 21. mája 1962 sa Armstrong stal účastníkom nehody, ktorá vošla do folklóru Edwardsovej základne ako „Nelliská aféra“.<ref name="Hansen, p. 189-192"/> Mal v [[Lockheed F-104 Starfighter|Lockheede F-104 Starfighter]] obhliadnuť ďalšiu plochu pre núdzové pristátie, ''Delamar Dry Lake'' v južnej Nevade. Armstrong pri pristávaní podcenil svoju výšku a neuvedomil si, že nemá úplne vysunutý podvozok. Pri dosadnutí sa podvozok začal zaťahovať späť. Podarilo sa mu prerušiť pristátie a vzlietnuť, ale s poškodeným podvozkom a nefunkčnou vysielačkou. Pristál na blízkej [[Nellis Air Force Base|Nellisovej leteckej základni]], pričom sa ešte poškodil o dráhu.<ref name="Hansen, p. 189-192">Hansen, s. 189–192189 – 192.</ref> Domov ho mal dopraviť Milt Thompson v dvojmiestnom F-104B, ktoré pilotoval prvýkrát v živote (iné viacmiestne lietadlo práve nebolo k dispozícii). Thompson sa s veľkými ťažkosťami dostal nad Nellisovu základňu, ale kvôli silnému bočnému vetru pristál príliš tvrdo, praskla mu ľavá pneumatika, a dráha sa musela znova upratovať. Pre oboch pilotov priletel kolega Bill Dana v T-33 Shooting Star, keď nelliský riadiaci letov videl jeho (príliš dlhé) pristátie, radšej zaistil skúšobným pilotom z Edwards odvoz po ceste.<ref name="Hansen, p. 189-192"/>

So žiadosťou sa oneskoril týždeň po poslednom termíne, ale mal šťastie – priateľ, s ktorým predtým spolupracoval na Edwardsovej základni, presunul v nestráženom okamihu jeho prihlášku na správnu kôpku.<ref>Hansen, 195.</ref> Úspešne prešiel lekárskymi testami, ktoré neskôr opísal ako ťažké a občas zdanlivo zbytočné,<ref>Hansen, 195–204195 – 204.</ref> a stal sa jedným z deviatich astronautov druhého výberu NASA (tlačou nazvaných „Nová deviatka“, prvá – sedemčlenná – skupina bola vybraná v roku 1959). Oficiálne sa stali členmi oddielu NASA dňa [[17. september|17. septembra]] [[1962]].<ref name="ivanov 02nasa"/> Spoločne s [[Elliott McKay See|Elliottom See]], tiež bývalým námornom letcom,<ref name="nasa bio see"/> boli prvými civilistami medzi astronautmi NASA.{{#tag:ref|Elliott See bol spoločne s Armstrongom v záložnej posádke [[Gemini 5]]. Mal letieť do vesmíru v [[Gemini 9A|Gemini 9]], ale s kolegom z posádky zahynul pri leteckom nešťastí tri mesiace pred štartom.|group=pozn.}}

V osobnom živote postihla Armstronga v roku 1962 ťažká strata. S Janet mal tri deti – Erica (1957), Karen (1959) a Marka (1963).<ref>Hansen, s. 128.</ref> V júni 1961 lekári u Karen diagnostikovali [[zhubný nádor|nádor]] v strednej časti [[mozgový kmeň|mozgového kmeňa]]. Liečba neuspela a v januári 1962 Karen zomrela.<ref>Hansen, s. 161–164161 – 164.</ref>

Niekoľko dní po pristátí, 21. marca 1966, bol menovaný veliacim pilotom záložnej posádky letu [[Gemini 11]]. Skúsený Armstrong bol pre svojho kolegu v posádke, nováčika [[William Alison Anders|Williama Andersa]], skôr učiteľom.<ref>Hansen, s. 292–293292 – 293.</ref> Počas letu, ktorý prebehol v septembri 1966, slúžil ako „CAPCOM“ (hlavný spojár komunikujúci s posádkou kozmickej lode) v riadiacom stredisku.<ref>Hansen, s. 295.</ref>

Po lete boli Armstrong, kolega astronaut [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]], zástupca riaditeľa [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných kozmických letovlodí]] NASA v Houstone George Low a ďalší s manželkami vyslaní na niekoľkotýždňové propagačné turné po Latinskej Amerike, počas ktorého navštívili štrnásť miest v jedenástich štátoch.<ref>Hansen, s. 296–297296 – 297.</ref>

Novinári aj niektorí pracovníci NASA spočiatku predpokladali, že prvým človekom na Mesiaci bude Aldrin. Usudzovali tak na základe analógie s loďami Gemini, kde výstupy do otvoreného vesmíru vykonával pilot.<ref name="sherrod 160"/> V [[marec|marci]] [[1969]] sa však vedúci pracovníci NASA [[Deke Slayton]], George Low, Robert Rowe Gilruth a Christopher Columbus Kraft dohodli, že práve Armstrong bude prvým človekom, ktorý vstúpi na povrch Mesiaca, okrem iného ho vybrali aj kvôli jeho skromnosti.<ref name="hamsen 371 373">Hansen, s. 371–373371 – 373.</ref> Na [[tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] 14. apríla 1969 zdôvodnili Armstrongovo prvenstvo konštrukciou [[Lunárny modul|lunárneho modulu]] – vonkajší prielez sa otváral dovnútra a doprava, pre vpravo stojaceho pilota by preto v tesnom module bolo ťažké vyliezť pred veliteľom. Slayton k tomu dodal, že podľa neho by veliteľ mal byť prvý aj z protokolárnych dôvodov.<ref name="sherrod 160"/> Avšak v čase, keď sa štvorica rozhodla, si neuvedomovala dôsledky umiestnenia prielezu.{{#tag:ref|Marcová schôdzka a rozhodnutie, ktoré na nej padlo, zostali neznáme až do vydania Kraftových pamätí v roku 2001.|group=pozn.}}

Loď Apollo bola v porovnaní s malou Gemini relatívne priestranná. Snáď práve možnosť pohybu po lodi bola dôvodom, prečo nikto z posádky netrpel nevoľnosťami. Armstrong bol obzvlášť spokojný, pretože v detskom veku bol náchylný na [[kinetóza|kinetózu]] a trpel nevoľnosťami, ak dlhšiu dobu cvičil [[letecká akrobacia|leteckú akrobaciu]].<ref>Hansen, s. 411–412411 – 412.</ref>

Krátko po návrate z Mesiaca Armstrong ohlásil, že neplánuje ďalší kozmický let.<ref name="riley"/> Získaná autorita mu vyniesla aj členstvo v komisii NASA, ktorá od apríla do júna 1970 vyšetrovala nehodu [[Apollo 13|Apolla 13]]. V máji 1970 ale bol vymenovaný za zástupcu vedúceho oddelenia pre letectvo v centrále NASA vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]]<ref name="ivanov"/>{{#tag:ref|Stal sa ''deputy associate administrator for aeronautics for the Office of Advanced Research and Technology'', pričom vymenovanie NASA oficiálne oznámila 18. mája.<ref name="hansen 584">Hansen, s. 584.</ref>|group=pozn.}} a riešenie následkov nehody už neovplyvnil.<ref>Hansen, s. 600–603600 – 603.</ref> Na novom mieste dohliadal na výskum NASA v oblasti letectva a v rovnakom odbore zodpovedal za koordináciu medzi NASA a priemyslom aj zainteresovanými vládnymi organizáciami.<ref name="hansen 584"/> Z oddielu astronautov NASA odišiel [[1. august]]a [[1970]].<ref>Hansen, s. 602.</ref> Kancelárska práca sa mu nepáčila, a preto v [[august]]e [[1971]] z NASA definitívne odišiel.<ref>Hansen, s. 589.</ref>

Kontakt s NASA nestratil ani po rokoch, ešte v roku [[1986]] bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala [[STS-51-L|nehodu]] raketoplánu [[Challenger (raketoplán)|''Challenger'']].<ref>Hansen, s. 610–616610 – 616.</ref>

V rokoch [[1971]] až [[1979]] vyučoval letecké inžinierstvo na [[University of Cincinnati|univerzite v Cincinnati]].<ref name="Codr"/> Vybrať si mohol z množstva univerzít, na väčšine z nich však mohol očakávať miesto v správnej rade, zatiaľ čo v Cincinnati dostal profesúru (hoci nemal [[doktorát]] – všetky jeho doktorandské tituly boli iba čestné).<ref>Hansen, s. 589–591589 – 591.</ref>

Mal možnosť stať sa politikom, po skončení kariéry v NASA ho oslovili zástupcovia oboch hlavných politických strán Spojených štátov – [[Demokratická strana (USA)|demokratickej]] aj [[Republikánska strana (USA)|republikánskej]]. Na rozdiel od svojich kolegov a neskorších senátorov [[John Glenn|Johna Glenna]] a [[Harrison Hagan Schmitt|Harrisona Schmitta]] všetky ponuky odmietol. Osobne sa vyjadroval v prospech práv štátov a proti úlohe Spojených štátov ako „svetového policajta“.<ref>Hansen, s. 600–601600 – 601.</ref>

Po odchode z univerzity žil v meste [[Lebanon (Ohio)|Lebanon]] v Ohiu. Bol tvárou reklamných kampaní niekoľkých spoločností, predovšetkým [[Chrysler]], s ktorou spolupracoval od januára 1979, ešte pred odchodom z univerzity.{{#tag:ref|Z univerzity odišiel v auguste 1979, za rok 1979 tvoril jeho univerzitný plat (18 000 dolárov) iba malú časť príjmu (celkovo 236 000 dolárov).<ref name="hansen 595 596"/>|group=pozn.}} Angažoval sa aj pre ''General Time Corporation'' a ''Bankers Association of America'', vždy rýdzo americké spoločnosti. V rokoch 1982 – 1992 viedol spoločnosť Computing Technologies for Aviation.<ref name="hansen 595 596">Hansen, s.595–596595 – 596.</ref> V rokoch 1989 až 2002 bol riaditeľom AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty. V rokoch 2000 – 2002 predsedal správnej rade EDO Corporation.<ref name="ivanov"/><ref name="edo"/> Súčasne už od roku 1972 pôsobil v správnych radách rôznych firiem, prvá bola [[Learjet]], ďalšími, napr. Marathon Oil, Cincinnati Gas & Electric Company, Taft Broadcasting, [[United Airlines]], Eaton Corporation, AIL Systems a [[Thiokol]].<ref>Hansen, s. 596–598596 – 598.</ref>

O niekoľko mesiacov neskôr, 7. augusta, podstúpil operáciu [[srdce (orgán)|srdca]], pri ktorej dostal [[bypass]].<ref name="sutton"/> Problémy so srdcom mal dlhšiu dobu, už vo februári 1991, rok po smrti otca a deväť mesiacov po úmrtí matky, dostal slabý srdcový záchvat.<ref>Hansen, s. 639–640639 – 640.</ref> Po operácii sa mu najprv darilo dobre, ale neskôr sa jeho stav zhoršil a [[25. august]]a [[2012]] v [[Cincinnati]] v [[Ohio|Ohiu]] zomrel.<ref name="lidovky"/> Rozlúčka s Armstrongom za účasti rodiny, priateľov a kolegov sa uskutočnila 13. septembra v zaplnenej [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Washington)|Katedrále svätého Petra a Pavla]] vo [[Washington D.C.|Washingtone]].<ref name="terrett"/> O deň neskôr, 14. septembra, boli Armstrongove spopolnené pozostatky rozptýlené do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] počas pohrebnej ceremónie na palube raketového krížnika [[USS Philippine Sea (CG-58)|USS ''Philippine Sea'']].<ref name="dunbar"/>

Pravdepodobne zhoda mena Armstrongovho bydliska Lebanon v Ohiu s názvom arabského [[Libanon]]u (v angličtine tiež Lebanon) viedla k vzniku fámy, rozšírenej v Indonézii, Malajzii a Egypte, že prestúpil na [[islam]]. V roku 1983 fámu v oficiálnom vyhlásení poprelo [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov]], napriek tomu sa objavovala aj naďalej.<ref>Hansen, s. 630–631630 – 631.</ref>

| stránky = 13, 15 a 20–2120 – 21

| strany = 14–1514 – 15

| strany = 287–310287 – 310, na s. 287

| stránky = 137–138137 – 138

| titul = Gemini 1965–19661965 – 1966