Huntovci-Poznanovci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Infobox dynastia|Meno=HuntovciHunt-Poznanovci|Erb=Coa Hungary Clan Hont-Pázmány.svg|Popis erbu=erb rodu Hunt-Poznanovcov|Krajina=[[Uhorské kráľovstvo|Uhorsko]],[[ Švábske vojvodstvo]]|Materská dynastia=|Tituly=[[veľmož|veľmoži]], [[gardisti]], [[biskup]], [[krajinský sudca]],[[župan]] ([[Hont|Hontu]] a [[Ostrihom|Ostrihomu]]),
* dalmátsko-chorvátský bán
* slavónsky bán|Zakladateľ=veľmoži Hunt and Poznan|Mýtický zakladateľ=?|Rok založenia dynastie=cca [[983]]|Nástup dynastie na trón=|Zosadenie dynastie z trónu=|Posledný panovník=|Posledná hlava dynastie=|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=?|Národnosť=slovanská, uhorská|Vetvy dynastie=[[Forgáčovci]], [[Baťánovci]], [[Pázmáňovci]], [[Bozóky]], [[Bényi]], [[Csalomjai]], [[Födémási]], [[Szegi]], [[Garadnai-Pogány]], [[Czibak]], [[Ujhelyi]], [[Besztercei]], [[Szentgyörgyi]]}}
 
'''HuntovciHunt-Poznanovci''' ''([[Maďarčina|maď.]] Hunt-Poznan)'' bol uhorský šľachtický rod (resp. dva rody) jeden ''(Poznan)'' pravdepodobne veľkomoravského pôvodu. Niektoré staršie výskumy ukazovali práve na švábsky pôvod toho to rodu.Najstarší príslušníci rodov, veľmoži Hunt a Poznan, sa spomínajú v rokoch [[1001]] – [[1002]] v sprievode uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]]Veľmoži Hunt a Poznan spojili sily zo Štefanom I. , ktorý tiahol proti šomoďskému vojvodovi Kopáňovi. Poznanovci sa v 10. storočí stali svetskými patrónmi benediktínskeho kláštora pod Zoborom. Potomkovia Hunta mali v [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočia]] rozsiahle majetky v [[Hont (slovenský región)|Hontianskej stolic]]<nowiki/>i, potomkovia Poznana veľké majetky v údolí rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Rod Poznanovcov pravdepodobne vymrel po meči a asi v 2. polovici [[12. storočie|12. storočia]] sa obidva rody spojili manželským zväzkom. Spojený rod sa v 1. polovici [[13. storočie|13. storočia]] rozdelil na tri vetvy, z ktorých sa vyčlenilo viacero šľachtických rodov (napr. [[Forgáčovci]], [[Baťánovci]], [[Pázmáňovci]] a ostatné vetvy rodu. [[Lampert II.]] z rodu Hunt-Poznan (? –[[1132]]) založil opátstvo [[Bzovík|Bzovíku]]. Jeho prvou manželkou bola sestra uhorského kráľa [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]]. Vlastnil asi 30 majetkov, a preto bol jedným z najbohatších vlastníkov pôdy v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V roku [[1124]] sa zúčastnil na ťažení uhorského kráľa [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] na [[Dalmácia|Dalmáciu]]. Lampert bol zavraždený stúpencami kráľa [[Belo II. (Uhorsko)|Bela II.]] ''Slepého'', pretože bol podozrivý z podpory nároku [[Boris Uhorský|Borisa Uhorského]] na trón.
 
Okolo roku [[1201]] zastával Martin Hunt-Poznan (? - [[1236]]/[[1245]]) úrad [[Župan|župana]]. A pôsobil ako dalmátsko-chorvátsky [[bán]]. V rokoch [[1202]] a medzi rokmi [[1212]] - [[1213]] bol bánom [[Slavónsko|Slavónska]] a v rokoch [[1224]] a [[1234]] bol [[krajinský sudca]]. V roku [[1214]] zastával úrad kráľovského sudcu. Založil opátstvo premonštrátov ''Ipolyság'' (dnes [[Šahy]] na Slovensku).