Samuel Libai (1755 – 1818): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 719 bajtov ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
'''Samuel Libai starší,''' alebo '''Samuel Libay st.''' (1755 – 1818) bol slovenský zlatník, evanjelického náboženstva.
 
'''Životopis'''
Samuel Libay starší, získal znalosti zlatníckeho remesla v Novom Meste u zlatníckeho majstra Martina Hofmana, ktorý sa spomína v meste v rokoch 1768 – 1774. Po vyučení odišiel v roku 1779 do Modry, kde sa v mestských archívnych dokumentoch prvýkrát spomína o rok neskôr, a to v roku 1780. Ako zlatník bol Samuel Libay vedený v administratívnych zápisoch prvý – a jediný – raz v roku 1788. Je to zároveň aj posledný rok, kedy rodina žila v Modre. Počas 9-ročného pôsobenia v Modre môžeme usúdiť, že sa Samuel Libay st. v meste nemienil usadiť natrvalo, pretože si neotvoril zlatnícku dielňu, kde by bol mohol pôsobiť ako majster. Jeho časté sťahovania sú dokladom, že remeslo vykonával iba „súkromne“, s výnimkou posledného roka. V Modre sa Samuel Libay prvý raz oženil s Justínou Echtach. Manželom sa 11. júla 1779 narodila dcéra ''Zuzana'', ktorá po šiestich dňoch zomrela. Po smrti dcéry náhle zomrela 13. augusta 1779 aj Samuelova manželka Justína. Mladý 24-ročný vdovec sa ešte v tom istom roku oženil a za manželku si 22. novembra 1779 vzal Alžbetu Rázgovú. Manželia mali spolu desať detí (šesť dcér a štyroch synov – traja z nich sa stali zlatníkmi), z ktorých sa v Modre narodili:
 
Samuel Libay starší, získal znalosti zlatníckeho remesla v Novom Meste u zlatníckeho majstra Martina Hofmana, ktorý sa spomína v meste v rokoch 1768 – 1774. Po vyučení odišiel v roku 1779 do Modry, kde sa v mestských archívnych dokumentoch prvýkrát spomína o rok neskôr, a to v roku 1780. Ako zlatník bol Samuel Libay vedený v administratívnych zápisoch prvý – a jediný – raz v roku 1788. Je to zároveň aj posledný rok, kedy rodina žila v Modre. Počas 9-ročného pôsobenia v Modre môžeme usúdiť, že sa Samuel Libay st. v meste nemienil usadiť natrvalo, pretože si neotvoril zlatnícku dielňu, kde by bol mohol pôsobiť ako majster. Jeho časté sťahovania sú dokladom, že remeslo vykonával iba „súkromne“, s výnimkou posledného roka. V Modre sa Samuel Libay prvý raz oženil s Justínou Echtach. Manželom sa 11. júla 1779 narodila dcéra ''Zuzana'', ktorá po šiestich dňoch zomrela. Po smrti dcéry náhle zomrela 13. augusta 1779 aj Samuelova manželka Justína. Mladý 24-ročný vdovec sa ešte v tom istom roku oženil a za manželku si 22. novembra 1779 vzal Alžbetu Rázgovú. Manželia mali spolu desať detí (šesť dcér a štyroch synov – traja z nich sa stali zlatníkmi), z ktorých sa v Modre narodili:
* ''Katarína'' ''Libay''
* '''''Samuel'' ''Libay''''', neskôr vychýrený banskobystrický zlatník a strieborník.
* ''Anna Libay''
* '''''Ján Libay''''', vyučil sa za zlatníka a neskôr sa stal zakladateľom banskoštiavnickej vetvy.
* ''Mária Alžbeta Libay''
 
'''Rodina'''
Do Pezinka sa Libayovci presťahovali v roku 1788, kde bývali v dome pod poradovým číslom 30, čo bola bývalá kúria Mednyanszkých. V Pezinku pribudli do rodiny nasledovné deti:
 
V Modre sa Samuel Libay st. prvý raz oženil s Justínou Echtach. Manželom sa 11. júla 1779 narodila dcéra ''Zuzana'', ktorá po šiestich dňoch zomrela. Po smrti dcéry náhle zomrela 13. augusta 1779 aj Samuelova manželka Justína. Mladý 24-ročný vdovec sa ešte v tom istom roku oženil a za manželku si 22. novembra 1779 vzal Alžbetu Rázgovú. Manželia mali spolu desať detí (šesť dcér a štyroch synov – traja z nich sa stali zlatníkmi), z ktorých sa v Modre narodili:
''Michal Libay''
 
*''Katarína''Zuzana ''Libay''
* '''''Samuel'' ''Libay''''', neskôr vychýrený banskobystrický zlatník a strieborník.
* ''Anna Libay''
* '''''Ján Libay''''', vyučil sa za zlatníka a neskôr sa stal zakladateľom banskoštiavnickej vetvy.
*''Mária Alžbeta Libay''
 
Do Pezinka sa Libayovci presťahovali v roku 1788, kde bývali v dome pod poradovým číslom 30, čo bola bývalá kúria Mednyanszkých. V Pezinku pribudli do rodiny nasledovné deti:
''Anna Rozália'' ''Libay''
 
* ''Mária AlžbetaMichal Libay''
* ''MichalZuzana Libay''
 
* ''KatarínaAnna Rozália'' ''Libay''
'''''Pavol Libay''''', stal sa z neho zlatník a neskôr zakladateľ rimavskosobotskej vetvy.  
* ''Mária Alžbeta Libay''
'''* ''Pavol Libay''''', stal sa z neho zlatník a neskôr zakladateľ rimavskosobotskej vetvy.  
 
Otec rodiny Samuel Libay, st., zomrel v Pezinku 3. novembra 1818 vo veku šesťdesiattri rokov.
 
'''Literatúra'''
 
* GLOCKO, Filip: ''Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.'' In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263.
* GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya)''. In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148.
* GLOCKO, Filip: ''SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník.'' In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018.
* GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.''Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, <nowiki>ISBN 978-80969866-7-5</nowiki>
* JURKOVIČ, Emil: ''Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica.'' Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, <nowiki>ISBN 80-969366-2-X</nowiki>
* MIHALIK, Sándor: ''Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században''. In: Múzeumi és könyvtári értesítő.
* SKLENKA, Vladimír: ''Samuel Libay''. In: Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1. Vydalo Mesto Banská Bystrica 2012. <nowiki>ISBN 978-80-971174-5-0</nowiki>.
* ŠIŠMIŠ, Milan: ''K otázke pôvodu zlatníckej rodiny Libayovcov''. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XXXVI.,1987.
* TORANOVÁ, Eva: ''Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19.storočia''.In: Vlastivedný časopis 1, ročník XII.,1963.
* TORANOVÁ, Eva: ''Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku''. In: Vlastivedný časopis 4, ročník XIV.,1965.
* TORANOVÁ, Eva: ''Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí'', Obzor Martin, 1968.
* TORANOVÁ, Eva: ''Goldschmiedekunst in der Slowakei'', Tatran Bratislava 1975.
* TORANOVÁ, Eva: ''Zlatníctvo na Slovensku'', Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983.
* TORANOVÁ, Eva: ''Goldschmiedekunst in der Slowakei'', Tatran Bratislava 1983, s. 12 – 14,.
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice.'' In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. <nowiki>ISBN 80-8055-324-6</nowiki>, s. 74 – 94.
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov.'' In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, <nowiki>ISBN 80-88924-23-5</nowiki>, s. 113 – 124.
 
<br />
41

úprav