Jozef Szentpétery: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zaznam o narodeni + rodicia |
Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 10:
}}
'''Jozef Szentpétery''' (* [[12. apríl]] [[1781]], [[Rimavská Sobota]] – † [[12. jún]] [[1862]], [[Budapešť]]) bol uhorský [[zlatník]].
''Jozef Szentpétery patril spolu so Samuelom Libayom, k najvýznamnejším uhorským zlatníkom 19. storočia.''
== Životopis ==
'''Jozef Szentpétery''' (''tiež József, Joseph, Szentpéteri'') sa narodil sa 12. apríla 1781 v Rimavskej Sobote. Rodičia mali šľachtický pôvod. Otec Samuel Szentpétery bol známym puškárskym majstrom. Matka Alžbeta, za slobodna Huszt (''tiež Husztÿ''), sa starala okrem Jozefa ešte o tri deti: Samuela (*1774), Máriu (*1777) a Petra (*1779). Zlá finančná situácia v rodine donútila rodičov, aby sa z detí stali remeselníci. Rodičia chceli mať z Jozefa hodinára, alebo zlatníka. Hľadali preto pre neho majstra, ktorý by usmernil jeho prvé umelecké kroky. Chudobných študentov učil kreslenie Pál Király Szathmáry (1726 – 1807) z Hangácsa, ktorý sa stal nadanému Jozefovi prvým mentorom. Jozef u neho nepobudol dlho, dopočul sa o košickom zlatníkovi Petrovi Khurmesserovi (''tiež Kürmesser''), ktorý pôsobil aj na niekoľkých šľachtických dvoroch vo Francúzsku – kráľa Henricha IV. (1553 – 1610) nevynímajúc – preto jeho ďalšie kroky smerovali do Košíc.
'''Život v Košiciach, vo Viedni, v Pešti, v Lučenci'''
Jozef Szentpétery bol v Košiciach učňom aj u majstra zlatníka Štefana Vásárhelyiho, ku ktorému nastúpil ako 15-ročný 29. augusta 1796. Majster bol pre mladého učňa veľkou inšpiráciou, u neho prvýkrát videl výrobu strieborných figúrok zo strieborných platní. Štúdium ukončil 30. augusta 1801, mal 20 rokov. Na povinnej vandrovke navštívil zlatnícke dielne v Rimavskej Sobote, v Levoči a od roku 1805 študoval vo Viedni, kde pravdepodobne pracoval v dielni slávneho zlatníka a medailéra Johanna Nepomuka Wirtha (1753 – 1810). V tom čase mladý zlatník Jozef Szentpétery už dobre zarábal a mohol si nechať vyrobiť vlastné zlatnícke náradie. Túžbou mladého zlatníka však nebola Viedeň, ale Paríž. Z Viedne sa pokúsil odcestovať do Paríža, ale napoleonské nepokoje mu túto ambíciu prekazili. V roku 1808 pracoval vo Wirthovej bižutérii vo Viedni a v talianskych mestách Görz (''Gorizia''), Gradisca (''Gradisca d'Isonzo'') a Triest (''Trieste''). Cez Taliansko sa neúspešne pokúsil odísť do Paríža. Z Viedne sa vracia do Pešti a pracuje pri zlatníkovi Jozefovi Prandtnerovi (1760 – 1819). V roku 1809 požiadal o prijatie do cechu. Veľmi ťažko sa však presadzuje, v cechu vládla silná konkurencia a domáci majstri si nechcú pustiť medzi seba nadaného „cudzinca“. Zo zápisu z cechového denníka sa dozvedáme, že 16. septembra 1810 mu dal cech vyhotoviť majstrovskú prácu – kalich. Dielo dokončil 24. marca 1811, a na jeho základe ho prijali ako 29-ročného za majstra do cechu. V centre Pešti si zariadil malú dielňu, ale keďže práce robí len na objednávku, dostáva sa do finančných problémov. V roku 1812 sa preto aj z finančných dôvodov presťahoval do Lučenca, kde pôsobil ako zlatník šesť rokov. Lučenec bol v tom období rušným mestom, Jozef tu pracuje so zlatom, darí sa mu, zarába veľa peňazí. V roku 1818 sa vrátil do Pešti, pôsobil v dome Brudern na Parížskej ulici''.'' Jozef Szentpétery tu v rokoch 1818 – 1830 zhotovoval nielen úžitkové a dekoratívne predmety, ale aj umelecké predmety pre cirkevné potreby, najmä pre reformovanú cirkev, ktorej bol členom.
'''Majstrovské diela'''
V roku 1830 vytvoril v Pešti svoje prvé výnimočné dielo – reliéf Prechod Alexandra Veľkého cez rieku Granicus. Dielo si vyslúžilo mimoriadnu pozornosť a bolo zakúpené cisárom Františkom I. Rakúskym (1768 – 1835) za 2500 forintov. Od tohto obdobia zhotovoval Szentpétery okrem tradičných zlatníckych diel aj reliéfy so sochárskymi prvkami. V roku 1822 začal pracovať na diele Zväzok kvetov na obraz prírody, ktoré v roku 1837 vy stavoval vo Viedni. V Pešti v roku 1848 vytvoril nádherný kalich, s vytepanou Poslednou večerou na vrchnáku. Do roku 1855 zhotovil ďalších šesť vyobrazení s témou z antiky a z histórie Uhorska. Dôkazom jeho rozprávkového talentu a tvorivej geniality sú reliéfy: Bitka pri Arbele (dokončené v roku 1837) alebo Zajatie kráľa Porusa (vytvoril v rokoch 1844 – 1850). Diela boli v roku 1851 vystavené na svetovej výstave v Londýne, avšak od organizátorov sa mu nedostalo takej pozornosti, ako očakával. Avšak všimli si ho francúzski umelci a v roku 1852 sa stal čestným členom parížskej národnej hospodársko-priemyselnej spoločnosti. Szentpéteryho tvorba sa vyznačuje rozvinutou technikou, jedinečným zmyslom pre formu a elegantným spracovaním kontúr. Štylisticky nadväzuje v tvorbe na tradície uhorského baroka, pričom v ornamentoch cítiť aj vplyv francúzskeho zlatníctva. Zmeny vkusu a štýlu zanechali stopy v jeho tvorbe, keď prešiel od klasicizmu cez oživenie barokových prvkov až po čisté tvary biedermeierovského štýlu. Szentpétery bol čestným členom zlatníckych cechov vo Viedni, Berlíne a Petrohrade. Medzi jeho ďalšie známe diela patria: Prešporský snem (1852), Oslobodenie Budinského hradu (1853), alebo Kristus na kalvárii (1855).
'''Libayov priateľ'''
Banskobystrický zlatnícky velikán Samuel Libay sa v roku 1842 v Banskej Bystrici stretol so zlatníkom Jozefom Szentpéterym, ktorý v tom čase cestoval po banských mestách a skupoval striebro. Pri tejto príležitosti označil Samuela Libaya za druhého veľkého „maďarského“ zlatníka. Medzi oboma zlatníkmi sa vyvinulo vrúcne priateľstvo. Počas pôsobenia Samuela Libaya vo funkcii cechmajstra prijal cech 12. januára 1845 za čestného člena Szentpéteryho.
Jozef Szentpétery zomrel 13. júna 1862 v Pešti, kedy ho doopatrovala jeho pomocníčka v domácnosti.
== Literatúra ==
* [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]]
* FÖLDES, E.: Szentpéteri József, Budapesti Történeti Múzeum, Budapest, 1981
* GLOCKO, F.: SAMUEL LIBAY- život a dielo banskobystrického zlatníka, Stredoslovenské múzeum 2018, <nowiki>ISBN 978-80969866-7-5</nowiki>
* MIHALIK, S.: Szentpéteri József ötvösmester élete és művei, Budapest, 1954
* NYITRAY, L.: Szentpétery Jozef életútja. In: A Miskolci Herman Ottó Múzeum Közleményei 22. Miskolc, 1984
* TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983
* Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Banská Bystrica, mesto so zriadeným magistrátom 1255 – 1922, Banskobystrické cechy 1443 – 1872, C 43/3, Protokol 1641 – 1872, inv. č. E – 115
* Štátny archív v Banskej Bystrici, fond: Banská Bystrica, mesto so zriadeným magistrátom 1255 – 1922, Banskobystrické cechy 1443 – 1872, C 43/5, Účtovná kniha z r. 1817 – 1875, inv. č. E – 116
== Externé odkazy ==
| |||