Európa (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 58:
 
== Obeh a rotácia ==
Európa obieha okolo Jupitera v perióde troch a pol dňa, s orbitálnym polomerom približne 670 900 km. S [[excentricita|excentricitou]] iba 0,009 je samotná obežná dráha takmer kruhová a orbitálny sklon vzhľadom na rovníkovú rovinu Jupitera je malý, približne 0,470°.<ref name="datasheet">{{cite web|url=http://www2.jpl.nasa.gov/galileo/europa/#overview |archive-url=https://web.archive.org/web/19970105180851/http://www.jpl.nasa.gov/galileo/europa/ |dead-url=yes |archive-date=5 January 1997 |title=Europa, a Continuing Story of Discovery |accessdate=9 August 2007 |work=Project Galileo |publisher=NASA, [[Jet Propulsion Laboratory]] |df= }}</ref><ref>{{cite web|title=Planetographic Coordinates |publisher=Wolfram Research |url=http://documents.wolfram.com/applications/astronomer/AdditionalInformation/PlanetographicCoordinates.html |date=2010 |accessdate=29 March 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090301191456/http://documents.wolfram.com/applications/astronomer/AdditionalInformation/PlanetographicCoordinates.html |archivedate=1 March 2009}}</ref> <ref name=Geissler>{{cite journal |last1=Geissler |first1=P. E. |last2=Greenberg |first2=R. |last3=Hoppa |first3=G. |last4=Helfenstein |first4=P. |last5=McEwen |first5=A. |last6=Pappalardo |first6=R. |last7=Tufts |first7=R. |last8=Ockert-Bell |first8=M. |last9=Sullivan |first9=R. |last10=Greeley |first10=R. |last11=Belton |first11=M. J. S. |last12=Denk |first12=T. |last13=Clark |first13=B. E. |last14=Burns |first14=J. |last15=Veverka |first15=J. |date=1998 |title=Evidence for non-synchronous rotation of Europa |journal=[[Nature (journal)|Nature]] |volume=391 |pages=368–70 |bibcode=1998Natur.391..368G |doi=10.1038/34869 |pmid=9450751 |issue=6665}}</ref>
Rovnako ako jej kolegovia Galileove satelity, Európa je vzhľadom na Jupiter vo viazanej rotácii. Jedna jej pologuľa je neustále natočená k Jupiteru. Kvôli tomu je na povrchu Európy subjovičanský bod, z ktorého by Jupiter visel priamo nad hlavou. Najväčší poludník Európy je priamka pretínajúca tento bod, pretože mesiac je dôsledkom slapových síl v tomto smere trvalo vydutý, v stave trvalého "prílivu". Výskum naznačuje, že blokovanie prílivu nemusí byť plné, pretože sa navrhuje neynchrónna rotácia: Európa sa točí rýchlejšie než obehne, alebo aspoň tak urobila v minulosti. To naznačuje asymetriu vo vnútornom rozdelení hmoty a že vrstva podpovrchovej kvapaliny oddeľuje ľadovú kôru od skalného vnútra.