Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Rejtan_Upadek_Polski_Matejko.jpg|thumb|Pád Poľska]]
{{Hlavný článok|Prvé delenie Poľska}}
Po smrti Augusta III. začalo dochádzať v poľsko-litovskej únii k boju o moc, ktorý krajinu vnútorne a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk stal [[Stanislav II. August Poniatowski|Stanislav (II.Poľsko)|Stanislav August Poniatowski]]. Poľská spoločnosť ho prijala veľmi chladne a nový kráľ musel zápasiť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty v súštátí. Tá sa stavala proti krokom Poniatowského, koncom 60. rokov vypuklo dokonca povstanie proti panovníkovi.
 
Stabilitu Poľska narušilo aj sedliacke povstanie na Ukrajine v roku [[1768]], ktoré bolo namierené proti poľskej vrchnosti. Bolo v ňom zapojené aj [[Rusko]], pre vojnu proti [[Osmanská ríša|Turecku]] sa muselo dočasne vzdať zasahovania v Poľsku. Na jeseň roku 1769 uzavreli poľskí šľachtickí povstalci proti kráľovi ''Generálnu konfederáciu'' a v roku 1770 oznámili jeho zosadenie. V tom istom roku obsadil pruský kráľ [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich II. Veľký]] pod zámienkou vytvorenia zdravotného kordónu proti epidémii časť poľského územia na severe - tzv. [[Kráľovské Prusko]]. Aj Rakúsko predbehlo udalosti a obsadilo [[spišský záloh]] (so súhlasom poľského kráľa, pretože na spišské mestá zaútočili jednotky vzbúrenej poľskej šľachty) a podkarpatská územia. V roku 1771 vtrhli do Poľska aj cárske jednotky pod vedením ruského vojvodcu [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. V roku 1772 uzavreli Rusko, Prusko a Rakúsko po ročnom diplomatickom rokovaní dohodu, podľa ktorej si rozdelili časť poľského územia.