Monoskop (platforma): Rozdiel medzi revíziami

nezávislý webový vzdelávací zdroj a výskumná platforma pre umenie, kultúru a humanitné vedy
Smazaný obsah Přidaný obsah
Veri veri (diskusia | príspevky)
nový článok
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 19:11, 12. august 2019

Monoskop je veľký nezávislý webový vzdelávací zdroj a výskumná platforma pre umenie a humanitné vedy. Monoskop obsahuje stránky s genealogickými bibliografiami súčasných tém a hnutí v umení a spoločnosti ako antropocén, umelecké publikovanie, digitálne knižnice, neurónová estetika, softvérová kultúra či konceptuálna literatúra, sprevádzané osobnými bio-bibliografickými profilmi ich predstaviteľov.[2]

Monoskop

logo
URLhttps://monoskop.org
KomerčnáNie
Typ stránkyOnline encyklopédia
Digitálna knižnica
wiki, blog
RegistráciaVoliteľná (zadarmo)
TvorcaDušan Barok
Spustenie2. august 2004[1]

Projekt Monoskop založil slovenský tvorca a teoretik Dušan Barok v bratislavskom mediálnom laboratóriu Burundi v roku 2004. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdrojový portál pre súčasné mediálne umenie, so záberom na strednú a východnú Európu. Portál sa postupne obsahovo rozšíril – geograficky nad rámec Európy, historicky na 20. a 21. storočie a tematicky na avantgardné a presahové prejavy vo vizuálnom umení, ale aj v múzickej tvorbe ako filme a hudbe, ich dejiny a teóriu.[3]

Monoskop je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií o umení a humanitných vedách na webe. Obsahuje viac než 6,500 článkov, viac než 14,000 súborov a má 5,000 registrovaných užívateľov.[4] Stránka beží na rovnakom, slobodnom softvéri ako Wikipédia, MediaWiki. Použitie služieb stránky je bezplatné.

Vo februári 2009 bol spustený sesterský projekt knižnice vybraných diel v umení a humanitných vedách, Monoskop Log. Každý týždeň prináša výber niekoľkých nových a historických publikácií. Okrem kritických, analytických a historických diel o umení a kultúre obsahuje aj umelecké publikácie, poéziu, prózu, video a zvukové nahrávky.[5]

Monoskop bol prezentovaný vo forme inštalácií na výstavách umenia v Múzeu súčasného umenia Metelkova (Ľubľana, 2012), TENT (Rotterdam, 2012), Jeu de Paume (Paríž, 2012), Württembergischer Kunstverein (Stuttgart, 2014), Galérii Nova (Záhreb, 2015), Kuda (Novi Sad, 2017), na Mediacity bienále v Seoul Museum of Art (Soul, 2018), Haus der Kulturen der Welt (Berlín, 2019) a je pravidelne prezentovaný na medzinárodných seminároch, workshopoch a festivaloch.[6]

Projekt je často diskutovaný v kontexte umeleckých a tieňových knižníc (shadow libraries), vrátane s sympózií Public Library v Akademie Schloss Solitude v Stuttgarte (2014) a Shadow Libraries: UbuWeb in Athens v Onassis Cultural Centre v Aténach (2018).[7] Dánska profesorka komunikácie a digitálnych médií Nanna Bonde Thylstrup vo svojej knihe The Politics of Mass Digitization (MIT Press, 2018) hovorí o Monoskope ako o jednej z najobsiahlejších tieňových knižníc, ktoré vychádzajú z kritickej umeleckej praxe, a analyzuje ho ako "právny stratagém" a "teritoriálnu asambláž".[8]

Literatúra

Referencie

  1. https://monoskop.org/index.php?title=Main_Page&oldid=53
  2. [1] [2] [3] [4] [5] [6]
  3. Michal Murin, "Monoskop v sieti. Rozhovor Michala Murina s Dušanom Barokom", Profil 4, 2012, s. 92-105. Alessandro Ludovico, "Dušan Barok, Interview", Neural 44, 2013, s. 10-11. Annet Dekker, "Copying as a Way to Start Something New: A Conversation with Dušan Barok about Monoskop", in Lost and Living (in) Archives, ed. Annet Dekker, Amsterdam: Valiz, 2017, s. 211-226.
  4. [7]
  5. Monoskop Log.
  6. [8]
  7. Public Library, Stuttgart, 2014. Shadow Libraries, Atény, 2018.
  8. Nanna Bonde Thylstrup, The Politics of Mass Digitization, Cambridge, MA: MIT Press, 2018, s. 89-94.

Externé odkazy