Huntovci-Poznanovci: Rozdiel medzi revíziami

* dalmátsko-chorvátskýchorvátsky bán

'''Hunt-Poznanovci''' ({{vjz|hun|''([[Maďarčina|maď.]] Hunt-Poznan)''}}) bol uhorský šľachtický rod (resp. najmä neskôr dva rody zlúčené do jedného'').'' Niektoré staršie výskumy tvrdili na švábsky pôvod rodov, avšak najnovšie výskumy poukazujú minimálne u Poznanovcov na slovanský pôvod. U Huntovcov je etnický pôvod dodnes diskutabilný. Majetky Poznanovcov pôvodne ležali pri rieke [[Nitra (rieka)|Nitra]], majetky HuntovocHuntovcov pri rieke [[Ipeľ]]. Neskôr rod získal ďalšie majetky a vplyv vďaka mocenskému a sobášnemu spojeniu sas rodom [[Arpádovci|Arpádovcov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=kol. autorov|titul=Ottov historický atlas - Slovensko|vydanie=|vydavateľ=Ottovo nakladatelství s.r.o.|miesto=Český Těšín|rok=2009|isbn=978-80-7360-834-7|strany=143}}</ref>

Uhorskí kronikári pôvod rodov kládli do nemeckého Švábska. [[Šimon z Kézy]] Hunta a Poznana považoval za bratov, počas svojej cesty do [[Svätá zem|Svätej zeme]] zostali v Gejzovom [[Uhorsko|Uhorskom]] veľkokniežatstve. Kronikár [[Ján z Turca]] ich zase spomína slovami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milites Nobiles {{!}} Dvor Veľmoža - Slovenská šľachta|url=http://militesnobiles.sk/dvor-velmoza/o-nitriansku/slovenska-slachta.html|vydavateľ=militesnobiles.sk|dátum prístupu=2019-08-11}}</ref>:

{{Citát|V tých dňoch prišli aj Hunt a Poznan, ktorí podľa nemeckého zvyku opásali svätého Štefana mečom pri rieke Hron. Ich rod sa od tamtých'' ( Nemcov) ''očividne nelíšil...}}

Dnešná historiografia už vie, že Hunt a Poznan určite neboli bratmi a z najväčšou pravdepodobnosťou ani nemeckého pôvodu. Poznan totiž nie je odvodené od [[Nemčina|nem.]] „''“Patzmann“Patzmann''“, ako sa predtým mylne interpretovalo, ale pôvod má v slovanskom jazyku, význam mena je teda „''„poznaný“poznaný''“. Meno Hunt sa v listinách nachádza v podobe ''Cuntius'', a podľa prof. [[Ján Lukačka|Jána Lukačku]] mohla byť dôvodom častých problémov nedostatočné dotiahnutie slučky na písmene „''„G“G''“. Pôvodný tvar mohol byť „''„Guntius“Guntius''“. Slovanský pôvod tohto mena možno odvodzovať podľa písmena „''„G“G''“, ktorý sa zamenil za „''„H"H''“ až v období [[12. storočie|12. storočia]]. Význam mena Hunt/Hont nemá nič spoločné s [[Nemčina|nem.]] slovom „''„hund“hund''“ ( pes ), ako mylne uvádzali niektorý kronikári.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vrteľ|meno=Ladislav|titul=Osem storočí slovenskej heraldiky|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=1999|isbn=086516458-4|strany=}}</ref>

Hunt a Poznan boli staré rody, ktorých korene s najväčšou pravdepodobnosťou siahali až do čias [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Svedčí o tom aj rozsah majetkov , ktorými disponovali už koncom [[10. storočie|10. storočia]] a fakt, že napatrilinepatrili k staromaďarskej kočovníckej aristokracii. Huntovci vlastnili majetky v oblasti [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontu]], [[Malohont|Malohontu]] a [[Novohrad (región)|Novohradu]], Majetkymajetky Poznanovcov sa rozkladali prevažne v okolí [[Nitra|Nitry]] a v [[Ponitrie|Ponitrí]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steinhübel|meno=Ján|titul=Nitrianske kniežatstvo|vydanie=|vydavateľ=Slovenská akdémiaakadémia vied|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-224-0812-3|strany=}}</ref>

Najstarší príslušníci rodov, veľmoži Hunt a Poznan, sa spomínajú v roku [[997]], keď sa v [[Bíňa|Bíni]] zhromažďovalo vojsko veľkokniežaťa Štefana a keď ho Hunt a Poznan „''„ opásali mečom“mečom''“ a boli'' menovaní do pozície Štefanových osobných strážcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milites Nobiles {{!}} Dvor Veľmoža - Slovenská šľachta|url=http://militesnobiles.sk/dvor-velmoza/o-nitriansku/slovenska-slachta.html|vydavateľ=militesnobiles.sk|dátum prístupu=2019-08-11}}</ref> V rokoch [[1001]] – {{--}}[[1002]] sa taktiež zúčastnili [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefanovho]] ťaženia proti šomoďskému vojvodovi [[Kopáň|Kopáňovi]].

V [[10. storočie|10. storočí]] sa Poznanovci stali svetskými patrónmi benediktínskeho kláštora pod [[Zoborský kláštor|Zoborom]]. Potomkovia Hunta mali v [[11. storočie|11.]] – {{--}}[[12. storočie|12. storočiastoročí]] rozsiahle majetky v [[Hont (slovenský región)|Hontianskej stolicstolici]]<nowiki/>i, potomkovia Poznana veľké majetky v údolí rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Huntovci-Poznanovci|url=https://beliana.sav.sk/heslo/huntovci-poznanovci|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2019-08-09|jazyk=sk}}</ref> Rod Poznanovcov pravdepodobne vymrel po meči a asi v 2. polovici [[12. storočie|12. storočia]] sa obidva rody spojili manželským zväzkom. [[Lampert II.]]. z rodu Hunt-Poznan, dostal za manželku sestru uhorského kráľa [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]] Blízke rodinné spriaznenie s kráľovskou dynastiou, a bohaté veno kráľovskej manželky, mu nepochybne zabezpečilo rýchly kariérny rast. Lampert bol takisto zakladateľom kláštora v [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovíku]] a v roku [[1124]] sa zúčastnil ťaženia uhorského kráľa [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] na [[Dalmácia|Dalmáciu]]. Lampert II. i jeho syn Mikuláš zomreli v bitke počas občianskej vojny,.

K Hunt-Poznanovcom preukázateľne patril i župan Tomáš, ktorý bol nitrianskym županom v prvej štvrtine [[13. storočie|13. storočia.]]. Tomáš sa vyznamenal vojenskou službou kráľovi [[Imrich (Uhorsko)|Imrichovi]], keď viedol vojenské oddiely v [[Druhá bulharská ríša|Bulharsku]], ale aj vo [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej nemeckej ríši]], kde so svojimi oddielmi, a oddielmi [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulov]], podporoval [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] v bojoch proti nemeckému cisárovi. Spojený rod sa v 1. polovici [[13. storočie|13. storočia]] rozdelil na tri vetvy, z ktorých sa postupom času vyčlenilo ešte viacero ďalších šľachtických rodov (medzmedzi nimi napr. [[Forgáčovci]], [[Baťánovci]], [[Pázmáňovci]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milites Nobiles {{!}} Dvor Veľmoža - Slovenská šľachta|url=http://militesnobiles.sk/dvor-velmoza/o-nitriansku/slovenska-slachta.html|vydavateľ=militesnobiles.sk|dátum prístupu=2019-08-11}}</ref>

Okolo roku [[1201]] zastával Martin z rodu Hunt-Poznan úrad župana a pôsobil ako dalmátsko-chorvátsky [[bán]]. V rokoch [[1202]] a medzi rokmi [[1212]] {{- -}}[[1213]] bol bánom [[Slavónsko|Slavónska]] a v rokoch [[1224]] a [[1234]] [[krajinský sudca|krajinským sudcom]]. Založil opátstvo premonštrátov ''Ipolyság'' (dnes [[Šahy]] na Slovensku). Ďalší členovia rodu Ondrej a Tomáš, synovia Ivanka, dali kráľovi [[Belo IV.|Belovi IV.]] na konci bitky s [[Tatári (etnikum)|Tatármi]] pri úteku pri rieke [[Slaná]] svojho koňa aby kráľ mohol ujsť z bojiska v roku [[1241]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachitcké rody|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=34-35}}</ref>

Historik [[Ján Lukačka]] potvrdil, že v celom súbore mien Hunt-Poznanovcov od [[11. storočie|11.]] {{- -}}[[13. storočie|13. storočia]] nenesú akékoľvek náznaky nemeckých mien. Naopak veľmi výrazná je „''„slavicita“slavicita''“, ktorá je v oboch vetvách rodu zreteľná až do začiatku [[14. storočie|14. storočia]]. Pokračovateľmi rodu Hunt-Poznanovcov boli najmä grófi zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] a šľachtický rod [[Forgáčovci|Forgáčovcov]]. Z rodu Hunt-Poznanovcov pochádzajú aj šľachtici zo [[Šišov|Šíšova]], zo Seku a Hradnej, z [[Nýrovce|Nýroviec]] a [[Bučany|Bučian]] a šľachtici z [[Nitrianska Blatnica|Nitrianskej Blatnice]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Tibenský|meno=Ján|titul=Slovensko Dejiny|vydanie=|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1971|isbn=|strany=|meno2=kolektív autorov|priezvisko2=}}</ref>

* [[Hunt]] ''(Hont)'' (* cca 997 {{--}}† †10371037), veľmož, osobný strážca kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]]

* [[Hypolit Hunt|Hypolit]] (* ? {{--}}† †11321132), brat Lamperta II.

* [[Lampert II.]] (*1080 1080{{--}}† †11321132), zakladateľ kláštora v [[Bzovík (opevnený kláštor)|Bzovíku]]

* [[Mikuláš Hunt|Mikuláš]] (* ? {{--}}† †11321132), syn Lamperta II.

* [[Martin Hunt|Martin]] (*1200 1200{{--}}† †12451245), župan, damátskodalmátsko-chorvátsky [[bán]], [[Slavónsko|slavónskýslavónsky]] bán, [[krajinský sudca]]

* [[Poznan]] (*997 997{{--}}† †10301030), [[Veľmož|veľmož,]], osobný strážca kráľa Štefana I.

* [[Bukven]] (*1010 1010{{--}}† †10501050), župan

** [[Kozma Poznan|Kozma]] (*1113 1113{{--}}† †11231123), dvoran

**[[Mojžíš Poznan|Mojžíš]] (*1105 1105{{--}}† †11131113), nitriansky župan

** [[Poznan]] (* cca 1100 {{--}}† †11501150)

***[[Farkaš Poznan|Farkaš]] ''(Vlk)'' (*? ?{{--}}† †11641164)

*** [[Čanád]]

Súbor:Bzovik klastor kostol.jpg|Sídlo Hunt-Poznanovcov v [[Bzovík|Bzovíku]]u. V [[12. storočie|12 storočí]] tu vznikol kláštor a v [[16. storočie|16. storočí]] proti turecká pevnosť.

Súbor:Divin castle sk 01.JPG|hrad [[Divín (hrad)|Divín]]

Súbor:Svätý Jur - Farský kostol svätého Juraja - Náhrobok grófa Juraja zo Svätého Jura.png|Epitaf grófa [[Tomáš Juro|Tomáša Jura]] v kostole sv. Juraja vo [[Svätý Jur|Svätom Jure]].