Holíč: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 78.98.211.142 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od PosoniumAster Značky: rollback SWViewer [1.3] |
||
Riadok 68:
Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z [[neolit]]u – mladšej kamennej doby. Najdôležitejším archeologickým nálezom (oficálne nepotvrdeným iba slovenskou archeologickou obcou) v katastri Holíča je [[Holíč (praveký kultový objekt)|praveký kultový objekt]], v ktorom sa našli opracované kamene - megality, ktorých pravosť potvrdil aj celosvetovo uznávaný odborník na megality [[Charles Tanguy Le Roux]]. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z [[Bronzová doba|bronzovej doby]], [[Železná doba|železnej doby]] i rímsko-barbarskej doby. V období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše [[Mikulčice-Valy|Valov u Mikulčíc]], ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valoch, ale i [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrade]] či [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Starom Meste]] pri Uherskom Hradišti.
Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov [[904]] a [[906]], keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli [[Arpádovci]] a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body [[Uhorsko|Uhorska]]. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici [[11. storočie|11. storočia]]. Prvýkrát sa písomne spomína v roku [[1205]] ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku [[1241]] začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti
V [[13. storočie|13. storočí]] sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku [[1296]]. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda]] v roku [[1389]]. Panstvo siahalo na severe až po českú [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnicu]], na východe až po [[Senica|Senicu]] a na juhu boli súčasťou panstva [[Studienka]] a [[Lakšárska Nová Ves]]. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku [[1228]] zriadil [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] v Holíči pohraničnú colnú stanicu.
Řádek 179 ⟶ 177:
Súbor:Holic lutheran church.jpg|Evanjelický kostol
Súbor:Holic florian chapel.jpg|Floriánska kaplnka
</gallery>
| |||