Gothic rock: Rozdiel medzi revíziami

}}

 

 

Termín gotický rock sa výraznejšie ustálil až v 80. rokoch, aby výstižne pomenoval samostatný žáner charakteristický melancholickými a [[romantizmus|romantickými]] textami. Vznikla tiež samostatná [[gotická subkultúra]], ktorej súčasťou boli kluby, móda a publikácie.

Podľa hudobného publicistu [[Simon Reynolds|Simona Reynoldsa]] medzi zvyčajné hudobné charakteristiky gothic rocku patria „skresané gitarové šablóny, basové linky vo vysokých tóninách, nezriedka si uzurpujúc melodické črty a rytmy, ktoré sú buď hypnoticky žalmové alebo znejú ako ťažké tóny domorodých bubeníkov.“<ref name="rey423">Reynolds (2005), str. 423</ref> Vokálny štýl Reynolds opisuje ako zmes „hlbokej, bzučiacej zliatiny [[Jim Morrison|Jima Morrisona]] a [[Leonard Cohen|Leonarda Cohena]]“.<ref name="rey423"/> Mnohé zoskupenia používali [[Bicí automat|bicie automaty]] s nevýraznými back beatmi.<ref name="ref1">Charlton (2003), str. 353</ref>

 

Texty v gotickom rocku sa zväčša zapodievajú temnou tematikou, čo sa pretavuje taktiež do celkovej hudobnej atmosféry. Básnická útlocitnosť sa v textoch prejavuje v podobe literárneho [[Romantizmus|romantizmu]], morbidity, [[Existencializmus|existencializmu]], náboženskej symboliky či nadprirodzeným mysticizmom.<ref>Reynolds (2005), str. 430–431</ref> Medzi hudobníkov, ktorí pôvodne formovali estetiku a hudobné konvencie goth-rockovej scény, možno zaradiť mená ako [[Marc Bolan]],<ref name="A Life Less Lived">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://reynoldsretro.blogspot.com.au/2008/03/various-artists-life-less-lived-gothic.html |titul=Reynoldsretro|priezvisko=Reynolds|meno=Simon|dátum=26. marec 2008|vydavateľ=reynoldsretro.blogspot.com|dátum prístupu=2018-06-08}}</ref> [[the Velvet Underground]], [[the Doors]], [[David Bowie]], [[Brian Eno]], [[Iggy Pop]] a [[Sex Pistols]].<ref name=North>{{Citácia periodika|priezvisko=North|meno=Richard|dátum=19. február 1983|titul=Punk Warriors|periodikum=[[NME]]}}</ref><ref>Park (2008), str. 118–125</ref> Novinár Kurt Loder napísal, že pieseň „All Tomorrow's Parties“ od Velvet Underground je „očarujúce gothic-rockové majstrovské dielo“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Loder|menot=Kurt|dátum=December 1984 |titul=V.U.|vydavateľ=Verve Records}}</ref> Navzdory tomu „za skutočného krstného otca gotiky“ Reynolds považuje [[Alice Cooper|Alica Coopera]]. Toto označenie si od neho vyslúžil „vďaka svojim divadelným prvkom a [[Čierny humor|čiernemu humoru]]“.<ref name="A Life Less Lived"/>

 

 

V roku 1976 vyšiel román americkej spisovateľky [[Anne Riceová|Anny Riceovej]] nazvaný ''Interview s upírom''. Hlavný hrdina, i keď temnej povahy, túži po spoločnosti a láske. Ako tvrdí hudobný publicista [[Dave Thompson]], táto kniha vytvorila, postupne a ústnym podaním, subkultúru gotických rockerov. Toho roku uzrel svetlo sveta tiež debut [[punk rock|punkrockerov]] [[the Damned]]. Spevák skupiny [[Dave Vanian]] bol bývalým hrobárom obliekajúcim sa ako upír. Gitarista skupiny Brian James svojho času poznamenal, že „iné skupiny používali spínacie špendlíky a úzke, obtiahnuté nohavice, ale keď ste sa pozreli na vystúpenie Damned, pod pódiom akoby bola polovica miestneho cintorínu.“<ref name=Thompson>{{Citácia knihy|priezvisko=Thompson|meno=Dave|dátum=1. november 2000|titul=Alternative Rock |vydavateľ=Miller Freeman Books |isbn=0-87930-607-6}}</ref>

Druhý album Siouxsie and the Banshees, ktorý vyšiel v roku 1979, bol vo viacerých ohľadoch priekopnícky. Podľa britského novinára Alexis Petridisa píšuceho pre ''[[The Guardian]]'' „na albume ''Join Hands'' možno počuť množstvo hudobných vychytávok - skosené, efektmi podfarbené gitary, búšiace domorodé bubny“.<ref name=petridis>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Alexis |priezvisko=Petridis|url=https://www.theguardian.com/music/2012/apr/26/goth-life-fields-nephilim|titul=Goth for life |vydavateľ=The Guardian|dátum=26. apríl 2012 |dátum prístupu=2017-09-02}}</ref> Za prvú rockovú pieseň sa napriek tomu spätne považuje debutový singel skupiny Bauhaus „Bela Lugosi's Dead”.<ref>Reynolds (2005), str. 432</ref> Podľa hudobníka [[Peter Murphy (hudobník)|Petra Murphyho]] bola táto pieseň napísaná ako kanadský žartík, ale keďže kapela sa pri hraní piesne tvárila „naivne vážne“, obecenstvo to tiež pochopilo vážne.<ref name=Thompson/> Začiatkom 80. rokov začali post-punkové kapely ako Siouxsie and the Banshees a the Cure do svojej tvorby pridávať viac gotických prvkov.<ref name="ref2" /> Ako tvrdí Reynolds, na ich štvrtom albume vydanom roku 1981 a nazvanom ''Juju'', Banshees predstavili viaceré gotické prvky, textovo i hudobne,<ref>Reynolds (2005), str. 428</ref> no na druhej strane, podľa ''Guardianu'', na ''Juju'' bolo v niektorých skladbách počuť [[art rock]] i [[pop music|pop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.theguardian.com/music/2007/nov/21/1000tohearbeforeyoudie5 |titul=Artists Beginning with S |dátum=21. november 2007 |vydavateľ=[[The Guardian|guardian.co.uk]]}}</ref> Ich vtedajší basgitarista Steven Severin pripisuje spomínané na vrub vplyvu skupiny [[the Cramps]].<ref name="ref2" /> „Ťaživo depriujúca“ trojica albumov od The Cure, ''[[Seventeen Seconds]]'' (1980), ''[[Faith (album The Cure)|Faith]]'' (1981) a ''[[Pornography (album)|Pornography]]'' (1982), zabetónovala pozíciu kapely v rámci scény.<ref name="ref4">Reynolds (2005), str. 429</ref> Album sa začína slovami „nezáleží na tom, či všetci zomrieme“ („It doesn't matter if we all die”), čím the Cure podľa niektorých názorov vytvorili svoje vrcholné gotické dielo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://thequietus.com/articles/00620-the-cure-selecting-the-best-for-one-side-of-a-c90 |titul=The Quietus &#124; Features &#124; It Started with a Mix &#124; The Cure: Selecting the Best for One Side of a C90 |priezvisko=Doran |meno=John |dátum=27. október 2008 |vydavateľ=[[The Quietus]] |dátum prístupu=2018-06-18}}</ref> Neskoršie sa stali komerčne najúspešnejšou kapelou spomedzi spomínaných skupín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH |titul=RIAA – Gold & Platinum Searchable Database – March 10, 2013 |vydavateľ=riaa.com |dátum prístupu=2018-06-18}}</ref> Štýl the Cure bol „neprístupný”,<ref name="ref4" /> čo ostro kontrastovalo s tvorbou ich súčasníkov - ako príklad možno uviesť prvú skupinu [[Nick Cave|Nicka Cavea]] [[The Birthday Party (hudobná skupina)|the Birthday Party]], ktorá čerpala z odkazu [[blues]] a využívala kŕčovité, násilné turbulencie.<ref>Reynolds (2005), str. 429–431</ref> Na albume Birthday Party ''[[Junkyard]]'' Nick Cave skombinoval „posvätné a znesväcujúce“ veci, využívajúc predstavy zo [[Starý zákon|Starého zákona]] ako sú hriechy, kliatby a zatratenie.<ref name="ref5">Reynolds (2005), str. 431</ref> Predovšetkým ich singel z roku 1981 „Release the Bats” mal na scénu značný vplyv.<ref name="ref5" />

 

 

Gotický rock nezačal byť považovaný za nesúci „pozitívnu identitu, výkrik kmeňových zhromaždení“, až pokiaľ na scéne nenastal v roku 1982 zvrat.<ref name="ref3" /> V Londýne bol v júli 1982 otvorený klub [[Batcave]],<ref>Reynolds (2005), str. 552</ref> ktorý gotickej scéne poskytol zázemie.<ref>Park (2008), str. 151</ref> Toho roku použil hudobník zo skupiny [[Southern Death Cult]], [[Ian Astbury]], slovné spojenie „gotickí škriatkovia“, keď sa vyjadroval o fanúšikoch kapely [[Sex Gang Children]].<ref>Park (2008), str. 150</ref> Southern Death Cult sa stali ikonami scény, využívajúc vizuálne prvky čerpajúce z kultúry [[Indiáni|amerických Indiánov]], čo im prinieslo taktiež miesto na titulke časopisu ''NME''.<ref>Reynolds (2005), str. 422</ref>

[[Obrázok:Fields of the Nephilim.jpg|thumb|[[Fields of the Nephilim]] počas živého vystúpenia v nemeckom Lipsku v roku 2008.]]

 

 

 

== Vizuálne prvky ==

 

== Vplyv mimo žánru ==

 

== Literatúra ==

* {{Citácia knihy |priezvisko=Charlton |meno=Katherine |rok=2003 |titul=Rock Music Styles |vydavateľ=McGraw-Hill |vydanie=Fourth |isbn=0-07-249555-3 |ref=harv}}

* {{Citácia knihy |priezvisko=Furek |meno=Maxim W. |rok=2008 |titul=The Death Proclamation of Generation X: A Self-Fulfilling Prophesy of Goth, Grunge and Heroin |vydavateľ=i-Universe |isbn=978-0-595-46319-0 |ref=harv}}

 

=== Zdroj ===

 

{{rock}}