Blchy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lenka64 (diskusia | príspevky)
d →‎Iné projekty: wikt=blcha
d wl., typografia
Riadok 43:
 
== Opis ==
[[Telo]] bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na [[hlava (anatómia)|hlave]] sú silne skrátené [[tykadlo|tykadlá]], sčasti uložené v jamkovitých depresiách [[ektoskelet]]u, a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek (ocelli). Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú naspodu hlavy, prispôsobené na bodanie a cicanie, s vyvinutými čeľusťami a nitkovitými hmatadlami.
 
Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa. [[Larva|Larvy]] bĺch sú apódne eucefalné, vývin prebieha cez 3 instary. [[Kukla (zoológia)|Kukla]] je ''pupa adectica libera''.
 
Blchy môžu vďaka špeciálnemu elastickému protínu (rezilín) vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 62:
 
== Výskyt a druhy ==
Na svete poznáme asi 20002 000 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov.
 
Hojnejšie sú ''Pulex irritans'' ([[blcha ľudská]]), ktorá sa dnes vyskytuje lokálne v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí), ''Ctenocephalides canis'' ([[blcha psia]]) a ''Ceratophyllus gallinae'' ([[blcha slepačia]]).
 
Najväčšia blcha našej [[fauna|fauny]] je ''Hystrichopsylla talpae'' ([[blcha krtia]]). Je dlhá 6{{--}}7&nbsp; mm, bez očí. Žije v hniezdach [[krtkrtovité|krtov]]ov a iných malých zemných cicavcov.
 
== Spôsob života a potrava ==
[[Súbor:Flea bites.jpg|thumb|left|Stopy po saní krvi blchou.]]
Blchy sa živia [[krv]]ou hostiteľa, pričom blchy niesu schopné zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, t. j. [[vtácivtáky]], alebo [[cicavce]]. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy.
 
Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu kedy sa k nemu príblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60 %, väčší objem krvi ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zvyšky sa stavajú potravou lariev.
Riadok 77:
Pri cicaní [[krv]]i môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb ako sú [[mor]], [[škvrnivka|škvrnivku]], [[tularémia|tularémiu]] a iné. Riziko nákazy je vyššie v trópoch.
 
Blchy môžu byť medzihostiteľom niektorých druhov [[Pásomnice (Cestodes)|pásomníc]], môžu dokonca týchto parazitov prenášať. Typickým príkladom je blcha psia (''Ctenocephalides canis'') a u mačiek parazitujúca blcha ''Ctenocephalides felis'', kedy sa [[pes domáci|pes]] a [[mačka domáca|mačka]] pri zjedení infikovanej blchy nakazia [[pásomnica psia|pásomnicou psou]] (''Dipylidium caninum''). Iné druhy pásomníc z rodu ''Hymenolepis'' sú podobným spôsobom prenášané medzi [[Myši|myšami]] a [[potkan]]mi.
 
== Referencie ==