Hrušov (okres Veľký Krtíš): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marmat564 (diskusia | príspevky)
doplnené členenie obyvateľstva podľa veku, pohlavia, národnosti a vierovyznania
Marmat564 (diskusia | príspevky)
Rozšírenie časti Ragačinka, podsekcia Folklórna skupina Hrušov, rozšírenie dejín
Riadok 168:
Ako kedysi v týchto rokoch žili ľudia nám priblížili [[kostrové pohrebiská]], v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou [[Osmanská ríša|Turkom]]. Hrušov ale aj tak patril panstvu Bzovík.
 
V týchto a aj neskorších obdobiach bola,(až ado stáledruhej polovice 20. storočia) bola je,prítomná dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno prvého kňaza Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku [[1787]]. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo svedčí o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku [[1809]] (vyhorelo 45 domov) a v roku [[1838]].
 
=== Dejiny 20. storočia ===
V ½ 20. storočia sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v [[Krupina|Krupine]] ({{km|33|m}}), v obci pošta ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom. Rázovitosť občanov Hrušova sa prejavila aj pri oneskorenej kolektivizácii a vytvoreniu Jednotného roľníckeho družstva v spolupráci so susednými obcami [[Vinica]] a [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]] v roku 1979.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kultúra|url=http://www.hrusov.sk/zaciatky-folklornej-skupiny-clanok/mid/224030/.html#m_224030|vydavateľ=www.hrusov.sk|dátum prístupu=2019-08-20}}</ref>
 
=== Súčasný život ===
V obci sa aktuálne nachádza Základná škola s materskou školou. Kvôli klesajúcej natalite bola časť budovy školy prebudovaná na sociálne zariadenie pre starších občanov. Obec sa v poslednom desaťročí výrazne zameriava na rozvoj cestovného ruchu (primárne podujatie Hontianska paráda) a turistiky (rekonštrukcia náučného chodníka a rozhľadne Prášny vrch, plánované vybudovanie cyklochodníka). Aj keď sa Hrušov radí medzi malé obce, prevláda v nej čulý spoločenský život občanov, ktorí sa združujú do početných aktívnych miestnych spolkov a organizácií.
==Kultúra a zaujímavosti ==
 
Riadok 217:
| jazyk =
}} </ref>
*Pamätník padlým občanom v [[Prvá svetová vojna|1.]] a [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]], ktorý sa nachádza v centre obce.
<gallery>
Ludovy dom hrusov interier 2.JPG|Interiér ľudovej usadlosti č. 178
Řádek 224 ⟶ 225:
 
=== Spolky ===
V obci napriek malému počtu obyvateľov pôsobia rôzne aktívne spolky a združenia, akými sú napríklad [[Detská folklórna skupina Ragačinka]], Folklórna skupina Hrušov, Miestny spolok Matice slovenskej, Miestny spolok Slovenského červeného kríža a i.:
 
==== Folklórna skupina Hrušov ====
Vznikla v 60. rokoch 20. storočia. Venuje sa zachovávaniu a šíreniu výhradne hrušovskej ľudovej kultúry. V súčasnosti (2019) v sebe zastrešuje zložky, ktoré môžu vystupovať aj samostatne: ženská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, ženská tanečná skupina a dievčenská tanečná skupina. Počas svojej existencie vydala Folklórna skupina Hrušov viacero CD s hrušovskými piesňami: ''Čardáše z Hrušova'' (1996), ''Čo sa stalo v hrušovskej dedine'' (2007), ''Ponad Hrušov'' (2011). V spolupráci s vtedajšou [[STV|Slovenskou televíziou]] vznikli filmové dokumenty ''Spievanie na zore'', ''Keď sa lámal rok'' (1999), ''Jeseň v Hrušove'',  ''Zrodenie chleba'' a ''Svadba'', ktorá bola natočená aj amatérskym filmovým klubom pri VŠP v Nitre v roku 1996.
 
==== Detská folklórna skupina Ragačinka ====
Detská folklórna skupina Ragačinka sa sformovala v roku [[1979]] pod vedením Františky Hajdúchovej a Jozefa Vargu. Od roku 1992 je spolok vedený Mgr. Annou Brlošovou. Meno súboru je odvodené od buriny ''ragač'', ktorá sa v hojnom množstve vyskytuje v obci. Po uschnutí vytvára zvuk pripomínajúcu šuchot sukní.
Detská folklórna skupina vznikla v 80. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] v obci Hrušov ako organizácia na udržanie a rozvíjanie charakteristického folklóru obce. V skupine pôsobia deti navštevujúce predovšetkým miestnu základnú školu. V súčasnosti je spolok vedený Mgr. Annou Brlošovou.
 
Cieľom Ragačinky je udržiavať miestne tradície a zachovávať ich pre budúce generácie. V skupine pôsobia deti navštevujúce predovšetkým miestnu základnú školu. Pravidelne sa zúčastňujú detských súťažných prehliadok, vystúpení v rámci dediny Hrušov ale aj blízkeho či vzdialenejšieho regiónu. Deti sú vedené k spevu a tancu charakteristického Hrušovčanom. V súčasnosti sa v skupine rozvíja aj skupina malých [[Heligónka|heligonkárov]].
 
Každý rok v období adventu organizuje Ragačinka v spolupráci s obcou Hrušov a miestnym spolkom Matice slovenskej charitatívny projekt „Autobus dobrej vôle“. V rámci tohto zvyčajne dvojdňového podujatia deti navštevujú detské domovy, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov po celom Slovensku, aby ich potešili svojim vystúpením. Viackrát deti z „Autobusu dobrej vôle“ privítal aj [[Ivan Gašparovič]] v prezidentskom paláci v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=WEBYGROUP|titul=Detská folklórna skupina RAGAČINKA|url=http://www.hrusov.sk/detska-folklorna-skupina-ragacinka.html|dátum prístupu=2017-12-16|vydavateľ=www.hrusov.sk|jazyk=sk}}</ref>
 
Ďalšie aktívne spolky a organizácie v Hrušove:
 
* Miestny spolok Matice slovenskej,
* Miestny spolok Slovenského červeného kríža,
* Zväz včelárov,
* Zväz protifašistických bojovníkov,
* Zväz telesne postihnutých,
* Poľovnícke združenie Stráňa,
* Dobrovoľný hasičský zbor Hrušov,
* TJ Partizán Hrušov a iné.
 
=== Hontianska paráda ===