Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 6:
Lesy v oblasti strednej Európy začali byť ovplyvňované činnosťou človeka od začiatku minulého tisícročia. Aj vďaka geografickým podmienkam na území súčasného Slovenska (horský ráz krajiny, neprístupnosť územia, atď.) táto oblasť bola vystavená intenzívnejšiemu vplyvu človeka až v neskoršom období (8 – 9. str.). Grécky historik Herodotos uviedol, že Kraj na sever od Dunaja je pusty a plný včiel.<ref>KAVULJAK, A. 1942: Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. s. 276. Lesnícka a drevárska ústredňa. Bratislava</ref> Zmeny v lesoch nastávajú vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho poľnohospodárstva, kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom klčovania (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach baníctva a spracovania rúd. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa Vladislava z roku 1502, ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť drevo a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.<ref>KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1</ref> Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd  si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil,  že v 16. storočí sa museli stavať cesty cez Nízke Tatry, aby bolo možné zásobovať banské mestá na Pohroní drevom. Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku 1556 Maximilián II. Habsburský vydáva Maximilánov lesný poriadok (Constitutio Maximiliana). Účelom poriadku bolo zamedziť plytvanie drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosťou s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva.<ref>STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref>
 
Ďalším významný krok na zabezpečenie a rozvoj obhospodarovania lesov na Slovensku predstavuje Lesný poriadku pre Uhorsko, ktorý vydala panovníčka <nowiki>[[Mária Terézia]]</nowiki> 22.12.1769. Na rozdiel od predchádzajúcich nariadení cisárskeho dvora, ktoré sa vo väčšej miere zamerali na riešenie konkrétnych oblastí obhospodarovania lesov alebo území, tento poriadok komplexne rieši obhospodarovanie lesov v Uhorsku. Bol prijatí aj napriek odporu šľachty, ktorá v ňom videla nástroj na obmedzovanie slobodnej voľby pri správe majetku. Poriadok mal 55 bodov a bol zameraný na 3 hlavné ciele:
 
* určiť poriadok v ťažbách podľa postupných rúbanísk
* ustáliť spôsoby obnovy a pestovania porastov