Verzia z 13:01, 21. august 2019 upraviť Lesnictvo (diskusia \| príspevky) 50 editací boli doplnené odkazy (prelinky) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:25, 21. august 2019 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 090 editací →‎História obhospodarovania lesov na Slovensku: wl Ďalšia úprava →
Riadok 4: == História obhospodarovania lesov na Slovensku == Lesy v oblasti strednej Európy začali byť ovplyvňované činnosťou človeka od začiatku minulého tisícročia. Aj vďaka geografickým podmienkam na území súčasného [[Slovensko\|Slovenska]] (horský ráz krajiny, neprístupnosť územia, atď.) táto oblasť bola vystavená intenzívnejšiemu vplyvu človeka až v neskoršom období (8. – 9. ~~str.~~storočie). [[Staroveké Grécko\|Grécky]] historik [[Herodotos]] uviedol, že "Kraj na sever od Dunaja je pusty a plný včiel".<ref>KAVULJAK, A. 1942: Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. s. 276. Lesnícka a drevárska ústredňa. Bratislava</ref> Zmeny v lesoch nastávajú vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho poľnohospodárstva, kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom klčovania (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach baníctva a spracovania rúd. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa Vladislava z roku 1502, ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť drevo a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.<ref>KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1</ref> Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil, že v 16. storočí sa museli stavať cesty cez Nízke Tatry, aby bolo možné zásobovať banské mestá na Pohroní drevom. Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku 1556 [[Maximilián II. Habsburský]] vydáva Maximilánov lesný poriadok (Constitutio Maximiliana). Účelom poriadku bolo zamedziť plytvanie drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosťou s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva.<ref>STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref> Zmeny v lesoch nastali vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho [[poľnohospodárstvo\|poľnohospodárstva]], kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom klčovania (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach [[baníctvo\|baníctva]] a spracovania rúd. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)\|Vladislava II.]] z roku [[1502]], ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť [[drevo]] a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.<ref>KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1</ref> Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil, že v [[16. storočie\|16. storočí]] sa museli stavať cesty cez [[Nízke Tatry]], aby bolo možné zásobovať banské mestá na Pohroní drevom. Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku [[1556]] vydal [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)\|Maximilián II. Habsburský]] ''Maximilánov lesný poriadok'' (Constitutio Maximiliana). Účelom poriadku bolo zamedziť plytvaniu drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosťou s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva.<ref>STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref> Ďalším významný krok na zabezpečenie a rozvoj obhospodarovania lesov na Slovensku predstavuje Lesný poriadku pre Uhorsko, ktorý vydala panovníčka [[Mária Terézia]] 22.12.1769. Na rozdiel od predchádzajúcich nariadení cisárskeho dvora, ktoré sa vo väčšej miere zamerali na riešenie konkrétnych oblastí obhospodarovania lesov alebo území, tento poriadok komplexne rieši obhospodarovanie lesov v Uhorsku. Bol prijatí aj napriek odporu šľachty, ktorá v ňom videla nástroj na obmedzovanie slobodnej voľby pri správe majetku. Poriadok mal 55 bodov a bol zameraný na 3 hlavné ciele:▼ ▲Ďalším významný krok na zabezpečenie a rozvoj obhospodarovania lesov na Slovensku predstavuje ''Lesný poriadku pre Uhorsko'', ktorý vydala panovníčka [[Mária Terézia]] 22.~~12.~~ decembra [[1769]]. Na rozdiel od predchádzajúcich nariadení cisárskeho dvora, ktoré sa vo väčšej miere zamerali na riešenie konkrétnych oblastí obhospodarovania lesov alebo území, tento poriadok komplexne ~~rieši~~riešil obhospodarovanie lesov v [[Uhorsko\|Uhorsku]]. Bol ~~prijatí~~prijatý aj napriek odporu šľachty, ktorá v ňom videla nástroj na obmedzovanie slobodnej voľby pri správe majetku. Poriadok mal 55 bodov a bol zameraný na 3 hlavné ciele: * určiť poriadok v ťažbách podľa postupných rúbanísk * ustáliť spôsoby obnovy a pestovania porastov

Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami