Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnené a chybajúce z https://www.21august1968.sk/sk/kalendarium/ ako komentar |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 92:
Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených.
Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnosti]] rešpektovali [[Postupimská dohoda|predchádzajúce]] [[Jaltská konferencia|
== Predohra ==
Riadok 166:
'''18. augusta''' sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia "zdravých síl" KSČ so "žiadosťou o vojenskú pomoc" bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26 - 27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie "žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a '''''väčšiny''''' členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR". Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti "kontrarevolúcii".
'''19. augusta''' Napriek Kádarovmu varovaniu zo 17. augusta si Dubček intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Československé vedenie (strany aj štátu) nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej ulohy KSC. MOzno v 2000 slov bolo viac ako bolo treba tvrdí S7kora https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/980675 -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref>Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" /> ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a [[Postupimská dohoda|Postupimu]] s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.<ref name=":21" />
'''20. augusta''' - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: "Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých síl" vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľnícka '''('''revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého jadra") [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všemu lidu Československé socialistické republiky | url = https://cs.wikisource.org/wiki/V%C5%A1emu_lidu_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_socialistick%C3%A9_republiky | vydavateľ = cs.wikisource.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Jindra nemal hlasovacie právo... aj ked bol zdravé jadro..
| |||