|
}}</ref> (staršie: '''banjo''') je brnkací štvor-, päť- alebo [[Chordofon|šesťstrunový nástroj]]. Tón vzniká podobne ako pri [[Gitara|gitare]] rozochvením [[Struna|struny]] medzi nultým pražcom a kobylkou. Pomocou [[hmatník]]a je možné struny skracovať a tým zvyšovať ich tón.
== PopisOpis ==
Zvuk strún banjabendža je zosilovaný zvláštným kruhovým bubienkom, na ktorom je napnutá [[blana]]. O blanu sa opiera kobylka a rozoznieva ju. Niektoré druhy banjabendža majú ešte drevenú ozvučnú skriňu, ktorá uzaviera bubienok z druhej strany.
BanjoBendžo sa skladá z niekoľkých základných častí:
* '''[[Krk (hudba)|Krk]]''' je opatrený mechanikami pre napínanie strún a [[hmatník]]om s [[Pražec (hudba)|pražcom]].
* '''Telo''' je tvorené pomerne zložitým mechanizmom pre napínanie blany a [[rezonátor]]om:
** '''Korpus''' je drevený kruhový rám, na ktorom je napnutá blana a ku ktorej je pripevnený krk. V dolnej časti je opatrený strunníkom pre upevnenie strún.
** '''Tónový ring''' je obvykle kovový (bronzový) prstenec, nasadený zhora na korpus. Tvorí zvuk nástroja a určuje tak kvalitu nástroja. Niektoré banjábendžá majú ako tónový ring len kovovú obruč, alebo hrubý drátdrôt.
** '''Napínací systém''' umožňuje upevnenie a napnutie blany. Tvorí ho napínacie háčiky, prítlačný prstenec a medzikružie pripevnené ku korpusu. Prstenec pridržuje blanu na tónovom ringu a je napínaný háčikmi rozmiestnenými po obvode tela. Ich druhý koniec je prevlečenýprezlečený otvormi v [[medzikružie|medzikruží]] a utiahnutá maticami.
** '''Blana''' bola pôvodne vyrábaná z oslej alebo hovädzej kože. Tá však má niektoré nevýhodné vlastnosti – jej zvuk je závislý na vlhkosti vzduchu. Postupne bola teda kožená blana nahradená blanou umelou, ktorá je stálejšia. Pre niektoré účely sa vyrába umelá blana, ktorá napodobňuje vzhľad aj zvuk kože.
** '''Rezonátor''' slúži k docieleniu plnšieho a hlasnejšieho zvuku nástroja. Je to klenutý drevený kryt, ktorý uzaviera spodnú hranu korpusu. Ovplyvňuje podstatne zvuk nástroja. Niektoré banjábendžá, určené pre tzv. ''[[old-time music|old-time]]'' štýl (tiež folkový štýl), rezonátor nemajú a nazývajú sa ''open back'' (otvorený zadok).
* '''[[Kobylka (hudba)|Kobylka]]''' prenáša zvuk strún na blanu a svojou polohou tiež určuje výšku tónu struny. Je vyrobená najčastejšie z [[javor]]u s [[Eben (drevo)|ebenovou]] hranou. Jej tvar, výšku a materiál ovplyvňuje zvuk nástroja.
* '''[[Struna|Struny]]''' sa používajú kovové, tenšie než pre gitaru. Je možné použiť rôzne hrúbky podľa techniky hry. Počet strún je pri jednotlivých druhoch banjabendža rôzny, od 4 až po 8.
[[Ladění]]Ladanie banjabendža nenínie je jednotné. Obvykle je naladěnonaladené do některéhoniektorého [[akord]]u, ale jednotliví hráči si laděníladenie přizpůsobujíprispôsobujú podlepodľa svéhosvojho styluštýlu neboalebo dokoncedokonca podlepodľa hranéhranej písněpiesne. To platí predovšetkým propre [[Old-time hudba|old-time hudbu]] a päťstrunové bendžo, ostatné druhy majú ladenie už ustálené.
== História ==
História siaha až do [[starovek]]u.{{chýba citácia}}
== Druhy banja bendža==
=== Šesťstrunové banjábendžá (gitarové) ===
Šesťstrunové banjobendžo má rovnaké ladenie ako gitara, v Česku toto banjobendžo používal napríklad [[Robert Kodym]] zo skupiny [[Wanastowi Vjecy]].
[[Súbor:BluegrassBanjo.jpg|thumb|vpravo|Štvorstrunové bendžo|389x389px]]
=== Päťstrunové banjábendžá ===
Synonymom pre päťstrunové bendžo by mohol býtbyť názov [[bluegrass]] bendžo, pretože [[bluegrass]] je hudba, kde sa tento nástroj najčastejšie vyskytuje. Anglicky sa nazýva five string banjo či 5-string banjo.
Tento nástroj je jednoducho identifikovateľný podľa kolíka piatej struny, ktorý čnie z boku krku, najčastejšie na 5. poli (bluegrass bendžo), niekdyniekedy na 8. poli (folkové päťstrunové bendžo). Najčastejšie ladenie je ''g D G H d'' (open G), ďalšie ladenia sú ''f# D F# A d'' (open D), ''g D G B d'' (G moll), populárne je tiež ''g C G H d'' alebo zdvojene ''g C G C d'' a veľa ďalších…
Prvé päťstrunové bendžo postavil americký predstavitelpredstaviteľ minstrelskej hudby Joel Walker Sweeney v roku [[1831]]. Nasledovala rýchla popularizácia nástroja, rovnako ako vymýšľania veľkého množstva štýlov, ako hrať na tento [[hudobný nástroj]] s charakteristickým zvonivým zvukom, ktorý vydávala vysoko ladená piata [[struna]] (umiestnená hneď vedľa najnižšie naladenej struny). V medzivojnovom období upadal tento [[hudobný nástroj|nástroj]] pomaly do zabudnutia, dochovalo sa najmä vďaka horalskej hudbe (tzv. '' hillbilly music, old-time music či mountain music''), ktorou hrali ľudia v oblasti [[Apalačské pohorie|Apalačského pohoria]] ([[Kentucky]], [[Severné Karolína]], [[Tennessee]]). Päťstrunové bendžo malo vtedy poviestpovesť nástrojenástroja, ktorý používajú len pouliční a [[estráda|estrádni]] komici, napodobujúcínapodobňujúci spevákov najčastejšie [[Černoch|černošského pôvodu]].
Zhruba od roku [[1945]] prošloprešlo päťstrunové bendžo obrovským rozmachom, keď teraz najslavnejšínajslávnejší banjistabendžista všetkých čias [[Earl Scruggs]] začal hrať v skupine Billa Monroea (''[[Bill Monroe]] and his Blue Grass Boys'') svojím osobitným štýlom, ktorý ctil [[melódia|melodickú linku]]. Ako jeden z prvých použil trojprstovou technikou pravej ruky, hranou kovovými prstienkami. Tento štýl používali už niektorí hráči pred [[Druhá svetová vojna|2. svetovou vojnou]], ale nedosiahli Scruggsovu brilantnosť a spôsob hrania [[melódia|melódie]]. Ďalším osobitným štýlom hral Don Reno, ktorý používal miestami až [[jazzdžez]]ové obraty.
V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] vyvinulo niekoľko hráčov nezávislo na sebe tzv. metodický štýl, ktorý sa lišillíšil od Scruggsovho štýlu (ten sa držal melódie len přibližnepribližne) použitím rozsiahlýchrozsiahlych častí [[melodická stupnica|melodických stupníc]]. Jeho propagátorom bol najmä Bill Keith. VelkýmVeľkým propagátorom hry na folkové banjobendžo bol slavnýslávny americký folklorista, pesničkár, skladateľ a politický aktivista [[Pete Seeger]]. V 60. rokoch minulého storočia napísal a vydal tiež prvú školu hry na päťstrunové banjobendžo.
Ďalší významní nielen americkí hráči: ''Don Reno, Ralph Stanley, Sonny Osborne, Bill Emerson, J. D. Crowe, Bill Keith, [[Tony Trischka]], Jens Krüger, Peter Wernick, Ben Eldridge, Courtney Johnson, Terry Baucom, Jim Mills, Scott Vestal, [[Béla Fleck]]…''
V [[ČeskoslovenskoČesko-slovensko|ČeskoslovenskuČesko-slovensku]] bol najvýznamnejším popularizátorom päťstrunového banjabendža [[Marko Čermák]], zakladajúci člen skupiny [[Greenhorns]], vďaka ktorému sa bluegrassová hudba zapustila korenerozšírila aj v Zemiach koruny [[českoČesko|českejČesku]].
=== Štvorstrunové banjá bendžá===
==== Tenorové banjobendžo ====
Tenorové banjobendžo má štyri struny ladené ako [[viola]]. Používa sa najmä v tradičnom jazzedžeze (dixieland a raný swing). Najtenšia struna je A, nasleduje D, G a C. Tenorové banjobendžo má krk s 19 pražcami. V írskej tradičnej hudbe sa uplatňuje variantavariant so 17 pražcami.
Na tenorové banjobendžo hral [[Waldemar Matuška]] a tiež [[Ivan Mládek]], ktorý ho pomerne dávno vymenil za plectrumplektrum banjobendžo.
==== PlectrumPlektrum banjobendžo ====
[[Súbor:Ivan Mládek Ivo Pešák.jpg|thumb|144x144px|Ivan Mládek (plectrumplektrum banjobendžo)]]
PlectrumPlektrum banjobendžo má na rozdiel od tenorového banjabendža 22 pražcov (má teda dlhší krk). Je rovnako dlhé ako päťstrunné banjobendžo, samozrejme bez piatej skrátenej struny. PrevladajúcePrevládajúce ladenie je CGHD, tzn. prvé dve struny (najhrubšie) sú zhodné s tenorovým banjombendžom, nejvyššianajvyššia struna D je zhodná s druhou najvyššou na tenor banjubendže a medzi nimi sa pri plectrumplektrum banjebendžo ešte nachádza struna H. Oproti tenorovému banjubendžu tak základné ladenie plectrumplektrum banjabendža nezachováva nemenný kvintový interval medzi všetkými strunami, ktoré pre začínajúcich hráčov so skúsenosťami z tenor banjabendža alebo niektorých iných strunových nástrojov môžu byť komplikáciami pri vybrnkávaní melódie. Pomôckou môže byť vynechať pri vybrnkávaní úplne "problematickú"„problematickú“ strunu H a napríklad pri postupe hore prejsť zo struny G rovno na strunu D, potom je postup rovnaký ako pri tenor banjebendže. Vedľa tohto najbežnejšieho ladenia sa pri plectrumplektrum banjebendže môžmemôžeme stretnúť ešte s alternatívnym tzv. Chicago ladením, keď je banjobendžo ladené rovnako ako 4 najtenčienajtenšie struny na gitare. Praktická výhoda tohto ladenia je zrejmá – je možné použiť hmaty odvodené z gitarových akordov. Rozdiel oboch ladení je prirodzene poznať na celkovom zvuku banjabendža a každý hráč sa tak môže rozhodnúť, ktorý zvukový prejav mu viac vyhovuje.
ZMedzi popredných svetových hráčov na plectrumplektrum banjobendžo je treba uviest na prvých dvoch miestach ozajstné legendy tohto nástroja, a to menápatria [https://www.youtube.com/results?search_query=harry+reser [Harry Reser]] a [https://www.youtube.com/results?search_query=eddie+peabody [Eddie Peabody]]. Z mladšej generácie plectrumplektrum banjistovbendžistov si jednoznačne zaslúži pozornosť napríklad [https://www.youtube.com/results?search_query=Buddy+Wachter [Buddy Wachter]], [https://www.youtube.com/results?search_query=ken+aoki [Ken Aoki]], [https://www.youtube.com/results?search_query=Dave+Marty [Dave Marty]] a celáďalší. řada dalších… Je otázkou, prečo sa vV Česku plectrumnie banjoje netešíplektrum zďalekabendžo takejtaké obľubepopulárne ako banjobendžo tenorové. Napríklad v USA je tomu skôr naopak. V [[Česko|Česku]] na plectrumplektrum hrá [[Ivan Mládek]], ktorý používa Chicago ladenie.
==== Uke banjobendžo ====
'''Basové uke banjobendžo'''
===== Barytónové uke banjobendžo =====
=== Ostatné druhy ===
Mandolínové banjobendžo
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Banjo}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.countryhome.cz/ Všetko o old time hudbe]
* [http://shellin.wz.cz/ Škola hry na banjo]
* [http://uke-banjo.info/ Web venovaný uke banjo]
== Hlavné hudobné štýly ==
| 