Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Zmeny v lesoch nastali vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]], kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom klčovania (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach [[baníctvo|baníctva]] a spracovania rúd. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] z roku [[1502]], ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť [[drevo]] a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.<ref>KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1</ref> Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd  si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil, že v [[16. storočie|16. storočí]] sa museli stavať cesty cez [[Nízke Tatry]], aby bolo možné zásobovať banské mestá na Pohroní drevom. Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku [[1556]] vydal [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II. Habsburský]] ''Maximilánov lesný poriadok'' (Constitutio Maximiliana). Účelom poriadku bolo zamedziť plytvaniu drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosťou s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva. V nasledujúcom období sa na území terajšieho [[Slovensko|Slovenska]] jednotlivé obce a mestá vydávajú lesné poriadky, ktoré upravujú obhospodarovanie lesov. Vo všeobecnosti pretrváva tlak na lesy zo strany baníctva a na druhej strane sú lesy devastované, hlavne pastvou. V roku 1626 vzniká Oravský komposesorát, ktorý prostredníctvom spoluvlastníctva obhospodaruje aj lesy vo vlastníctve ThurzorovskéhoThurzovského rodu. Komposesorát vykonáva svoju činnosť až do roku 1931, kedy sa [[Československá republika]] stáva jeho väčšinovým akcionárom <ref>STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref>