Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatické úpravy |
doplnenie |
||
Riadok 17:
* zabezpečiť trvalý úžitok z lesov a ich ochranu
Rozvoj lesníctva na území Slovenska je v 18. a 19. storočí spojený s viacerými významnými lesníkmi. Išlo predovšetkým o zahraničných odborníkov z nemecky hovoriacich krajín, ktorí prinášali nové poznatky o obhospodarovaní lesov a ich činnosť je spojená hlavne s [[Banícka akadémia|Baníckou akadémiou]] v Banskej Štiavnici. Medzi odborníkov, ktorý priamo ovplyvnili obhospodarovanie lesov v praxi patril rodák z Čierneho Baloga [[Jozef Dekrét Matejovie]].
Ďalším významným legislatívnym predpisom upravujúcim obhospodarovanie lesov je Uhorský lesný zákon z roku 1879.
'''20. storočie'''
Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] sa v niektorých prípadoch začína s obnovu lesa na územiach ktoré boli v minulosti devastované extenzívnou poľnohospodárskou činnosťou – hlavne pasením dobytka. Potrebu rekultivácie týchto území si vyžiadala skutočnosť že tieto zdevastované plochy zapríčiňovali vznik povodní, ktoré ohrozovali mestá a obce. Obnova lesa v týchto extrémnych podmienkach si vyžadovala kombináciu technických a biologických opatrení, ktoré boli finančne veľmi nákladne a preto vo väčšine prípadov boli financované štátom. Pri realizácie týchto činností sa využívali nové lesnícke poznatky a rovnako aj sa na výsadbu používali nové, introdukované dreviny. Príkladom úspešnej práce lesníkom na strednom Slovensku je napríklad realizácie projektu zalesnenia [[Podlavické výmole|Podlavických výmoľov]]. V prvej etape, ktorá sa začala v roku 1902, sa pri stabilizačných prácach na ploche s rozlohou 6,15 ha použilo 55 000 kolov a takmer 5000 zväzkov prútia. Následne bolo vysadených na ploche 6,15 ha takmer 500 tisíc kusov sadeníc (hlavne [[agát biely, [[borovica čierna]], [[borovica sosna]] a ďalšie). Celkové náklady na výsadbu boli šestnásťnásobne vyššie ako sú súčasne náklady na zalesňovanie. <ref>FIGUROVÁ, T. 2009: Významné lesnícke miesta na Slovensku. s. 131. LESY SR. Banská Bystrica</ref>
S rozvojom lesného hospodárstva sa pozornosť začína sústreďovať na záchranu pôvodných pralesových zvyškov. Na základe návrhu iniciatívy lesníka Karola Kaána bol vypracovaný v roku 1913 zoznam prírodných pamiatok [[Uhorsko|Uhorska]] do ktorého boli zaradené aj [[Dobročský prales]] a [[Badínsky prales]].
== Referencie ==
| |||