Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami

== História obhospodarovania lesov na Slovensku ==

 

 

Lesy v oblasti strednej Európy začali byť ovplyvňované činnosťou človeka od začiatku minulého tisícročia. Aj vďaka geografickým podmienkam na území súčasného [[Slovensko|Slovenska]] (horský ráz krajiny, neprístupnosť územia, atď.) táto oblasť bola vystavená intenzívnejšiemu vplyvu človeka až v neskoršom období (8. – 9. storočie). [[Staroveké Grécko|Grécky]] historik [[Herodotos]] uviedol, že "Kraj na sever od Dunaja je pusty a plný včiel".<ref>KAVULJAK, A. 1942: Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. s. 276. Lesnícka a drevárska ústredňa. Bratislava</ref>

Zmeny v lesoch nastali vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]], kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom klčovania (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach [[baníctvo|baníctva]] a spracovania rúd. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] z roku [[1502]], ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť [[drevo]] a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.<ref>KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1</ref> Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd  si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil, že v [[16. storočie|16. storočí]] sa museli stavať cesty cez [[Nízke Tatry]], aby bolo možné zásobovať banské mestá na Pohroní drevom. Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku [[1556]] vydal [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II. Habsburský]] ''Maximilánov lesný poriadok'' (Constitutio Maximiliana). Účelom poriadku bolo zamedziť plytvaniu drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosťou s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva. V nasledujúcom období na území terajšieho [[Slovensko|Slovenska]] jednotlivé obce a mestá vydávajú lesné poriadky, ktoré upravujú obhospodarovanie lesov. Vo všeobecnosti pretrváva tlak na lesy zo strany baníctva a na druhej strane sú lesy devastované, hlavne pastvou. V roku 1626 vzniká Oravský komposesorát, ktorý prostredníctvom spoluvlastníctva obhospodaruje lesy vo vlastníctve Thurzovského rodu. Komposesorát vykonáva svoju činnosť až do roku 1931, kedy sa [[Československá republika]] stáva jeho väčšinovým akcionárom <ref>STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref>

 

 

Ďalším významný krok na zabezpečenie a rozvoj obhospodarovania lesov na Slovensku predstavuje ''Lesný poriadku pre Uhorsko'', ktorý vydala panovníčka [[Mária Terézia]] 22. decembra [[1769]]. Na rozdiel od predchádzajúcich nariadení cisárskeho dvora, ktoré sa vo väčšej miere zamerali na riešenie konkrétnych oblastí obhospodarovania lesov alebo území, tento poriadok komplexne riešil obhospodarovanie lesov v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Bol prijatý aj napriek odporu šľachty, ktorá v ňom videla nástroj na obmedzovanie slobodnej voľby pri správe majetku. Poriadok mal 55 bodov a bol zameraný na 3 hlavné ciele:

Ďalším významným legislatívnym predpisom upravujúcim obhospodarovanie lesov je Uhorský lesný zákon z roku 1879. Prínosom tohto zákona je povinnosť obhospodarovať lesy podľa schválených lesných plánov a kvalifikovaného lesného personálu. Toto nariadenie sa ale nevzťahovalo na lesy vo vlastníctve súkromných osôb, čo prakticky znamenalo že povinnosti majiteľov lesov neboli rovnaké.

 

 

Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] sa v niektorých prípadoch začína s obnovu lesa na územiach ktoré boli v minulosti devastované extenzívnou poľnohospodárskou činnosťou – hlavne pasením dobytka. Potrebu rekultivácie týchto území si vyžiadala skutočnosť že tieto zdevastované plochy zapríčiňovali vznik povodní, ktoré ohrozovali mestá a obce. Obnova lesa v týchto extrémnych podmienkach si vyžadovala kombináciu technických a biologických opatrení, ktoré boli finančne veľmi nákladne a preto vo väčšine prípadov boli financované štátom. Pri realizácie týchto činností sa využívali nové lesnícke poznatky a rovnako aj sa na výsadbu používali nové, introdukované dreviny. Príkladom úspešnej práce lesníkom na strednom Slovensku je napríklad realizácie projektu zalesnenia [[Podlavické výmole|Podlavických výmoľov]]. V prvej etape, ktorá sa začala v roku 1902, sa pri stabilizačných prácach na ploche s rozlohou 6,15 ha použilo 55 000 kolov a takmer 5000 zväzkov prútia. Následne bolo vysadených na ploche 6,15 ha takmer 500 tisíc kusov sadeníc (hlavne [[agát biely]], [[borovica čierna]], [[borovica sosna]] a ďalšie). Celkové náklady na výsadbu boli šestnásťnásobne vyššie ako sú súčasne náklady na zalesňovanie. <ref>FIGUROVÁ, T. 2009: Významné lesnícke miesta na Slovensku. s. 131. LESY SR. Banská Bystrica</ref>

 

 

== Referencie ==