Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 218:
}}
Vo Švajčiarsko dnes žije približne 8,5 milióna populácie. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km<sup>2</sup>. Obyvateľstvo a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšie hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť [[Ženeva|Ženevy]]. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. [[Nemci]], 65 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. [[Francúzi]], 18 %) a talianski Švajčiari (resp. [[Taliani]] 7 %). Pôvodní obyvatelia [[Retorománci]] (''Rumantsch'', 1 %) predstavujú len menšinu. Cudzinci tvoria približne 10 % z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] 5 %, [[Turecko|Turci]] 0,6 %, [[Albánci]] 1,3 %, [[Španieli]] 1,1 % a iní).
Švajčiarsko má tri oficiálne [[jazyk]]y: [[nemčina]], [[francúzština]] a [[taliančina]] (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t. j. okrem týchto troch ešte rétorománčinu (článok 4 Ústavy). Nemecky rozpráva 64% obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. Francúzsky hovorí 19% obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a taliansky hovorí 8 % obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí menej než 1% populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov.▼
Švajčiari sú [[Germáni|germánsky národ]] [[Europoidná rasa|europoidnej rasy]]. K ich prednostiam patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína.
Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske dialekty), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.▼
=== Jazyk ===
▲
▲Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske [[Nárečie|dialekty]]), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.
=== Náboženstvo ===▼
Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku [[1973]] boli z ústavy vypustené články brániace [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskému rádu]] usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku [[1848]].▼
▲=== Náboženstvo ===
▲Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku [[1973]] boli z ústavy vypustené články brániace [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskému rádu]] usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku [[1848]]. V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev.
Zastúpenie príslušníkov jednotlivých vierovyznaní: [[Rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]] 41,82 %, [[kalvinizmus|švajčiarska reformovaná cirkev]] 33,04 %, iní [[protestantizmus|protestanti]] 1,94 %, [[Svedkovia Jehovovi]] 0,49 %, [[moslimovia]] 4,26 %, [[pravoslávna cirkev|pravoslávni]] 1,80 %, [[hinduizmus|hinduisti]] 0,38 %, [[židia]] 0,25 %, [[budhizmus|budhisti]] 0,25 %, [[Starokatolícka cirkev|starokatolíci]] 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní
|