Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 191:
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceána. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5°C. Na celom území je dostatok zrážok (2400 mm ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.<ref name=":0" />
Vodné toky patria k alpskému typu. Sú významným prírodným bohatstvom miestnej krajiny. Najdlhšia rieka je [[Rýn]], ktoré je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najväčší prítok z územia Švajčiarska je rieka [[Aare]] (295 km dlhá). Pramení tu aj veľká rieka [[Rhôna (rieka)|Rhôna]]. Pre režim vodných tokov majú veľký význam horské [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny všetkej elektrickej energie.
Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá (je ich vyše 2000), ktoré vypĺňajú staré ľadovcové doliny. Najväčšie je [[Ženevské jazero|Ženevské]] (''Lac Léman'', 347 km<sup>2</sup>), ďalej [[Neuchâtelské jazero|Neuchatelské]] (216 km<sup>2</sup>), [[Bodamské jazero|Bodamské]] (''Bodonsee'', 171 km<sup>2</sup>) a [[Vierwaldstattské jazero|Vierwaldstattské]] (114 km<sup>2</sup>). Z ďalších jazier sú známe [[Zürišské jazero|Zürišské]] (89 km<sup>2</sup>) a najvyššie položené švajčiarske jazero [[Thunské jazero|Thunské]] (48 km<sup>2</sup>). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier s [[Taliansko|Talianskom]] (Luganské, Maggiore).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=Alfonz a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda , vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=105- 116}}</ref>
| |||