Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 177:
== Geografia ==
{{Hlavný článok|Geografia Švajčiarska}}
[[Súbor:Switzerland relief location map.jpg|náhľad|Topografická mapa Švajčiarska|vľavo]]
[[Súbor:BodenseeSandstrand03.jpg|náhľad|Piesočnatá pláž na pobreží [[Bodamské jazero|Bodamského jazera]]|vľavo]]
[[Súbor:Matterhorn-EastAndNorthside-viewedFromZermatt landscapeformat-2.jpg|náhľad|Štít [[Matterhorn]] (4 478 m) sa vypína v [[Západné Alpy|Západných Alpách]] na hranici Švajčiarska a Talianska|vľavo]]
Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou {{km2|41000}} patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: [[Švajčiarska Jura]], [[Švajčiarska plošina]] a [[Švajčiarske Alpy]]. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne [[Nížina|nížiny]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=Magdaléna|titul=Geografia Európy: tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=44,45}}</ref>
Riadok 191:
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceána. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5°C. Na celom území je dostatok zrážok (2400 mm ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.<ref name=":0" />
 
Vodné toky patria k alpskému typu. Sú významným prírodným bohatstvom miestnej krajiny. Najdlhšia rieka je [[Rýn]], ktoré je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najväčší prítok z územia Švajčiarska je rieka [[Aare]] (295 km dlhá). Pramení tu aj veľká rieka [[Rhôna (rieka)|Rhôna]]. Pre režim vodných tokov majú veľký význam horské [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny všetkej elektrickej energie.
 
Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá (je ich vyše 2000), ktoré vypĺňajú staré ľadovcové doliny. Najväčšie je [[Ženevské jazero|Ženevské]] (''Lac Léman'', 347 km<sup>2</sup>), ďalej [[Neuchâtelské jazero|Neuchatelské]] (216 km<sup>2</sup>), [[Bodamské jazero|Bodamské]] (''Bodonsee'', 171 km<sup>2</sup>) a [[Vierwaldstattské jazero|Vierwaldstattské]] (114 km<sup>2</sup>). Z ďalších jazier sú známe [[Zürišské jazero|Zürišské]] (89 km<sup>2</sup>) a najvyššie položené švajčiarske jazero [[Thunské jazero|Thunské]] (48 km<sup>2</sup>). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier s [[Taliansko|Talianskom]] (Luganské,napr. MaggioreLuganské).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=Alfonz a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda , vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=105- 116}}</ref>
 
=== Fauna a flóra ===