Súr (Libanon): Rozdiel medzi revíziami

Druhá kniha Samuelova (5: 10) vysvetľuje ako tyrský kráľ [[Chíram z Tyru|Chíram]] ponúkol Šalamúnovmu otcovi, kráľovi Dávidovi, že mu poskytne cédrové drevo, tesárov a kamenárov, a dokonca mu postavil dom ako ukážku staviteľských schopností, aké môžu ponúknuť fenickí remeselníci, ktorých si môže prenajať. Za túto pomoc musel byť Dávid vďačný, lebo chcel zmeniť svoje malé a novo dobyté jebuzejské mesto na vhodný príbytok Jahveho, svojho nového boha. Do stavby sa však nikdy nepustil, túto úlohu prenechal Šalamúnovi. Ako naznačuje Prvá kniha kráľov (5: 15 – 20), Šalamún hneď ako sa stal kráľom, napísal kráľovi Chíramovi a žiadal, aby Feničania pripravili pracovné sily. Fenický kráľ odpovedal chválou: „Nech je požehnaný Hospodin, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad týmto veľkým ľudom.“ Poďakoval sa židovskému Jahvemu a blahoželal Šalamúnovi k múdrosti, že obchod zveril Chíramovi, lebo celá plánovaná výstavba predstavovala slušný kontrakt. Čo býva pri dojednávaní veľkého kontraktu nezvyčajné, Šalamún zrejme poskytol Chíramovi otvorený účet bez ohraničenia sumy. Chíram odpovedal po poslovi, že kontrakt platí, ak mu Šalamún pošle každý rok veľké množstvo pšenice a olivového oleja a očividne vôbec nespomenul dokončenie stavby. Archeologické výskumy v Gebale ukazujú, že Feničania stavali v bronzovej dobe veľké kamenné stavby a neskôr vyvinuli aj model verejnej stavby v štýle známom ako bit- hileni. Charakteristickým rysom tohto typu stavby je veľké vonkajšie otvorené nádvorie obklopené z troch strán miestnosťami, do ktorých sa vstupuje cez stredovú prijímaciu halu. Ak sa tento štýl použil na stavbu chrámu, vonkajšie nádvorie malo čisto dekoratívnu funkciu. Aj tak však viedlo k jediným stredným dverám, ktorými sa vchádzalo do svätyne. Potopené zvyšky Chíramovho ohromujúceho prístavu prvý raz lokalizoval otec Antoine Poidebard, keď vykonával vzdušný prieskum Libanonu v balóne naplnenom horúcim vzduchom v roku 1925. Chíram dostal vynikajúci nápad premiestniť jadro svojho mesta z pobrežia na more, čo bolo nezmerné a inšpirujúce podujatie, využívajúce všetky skúsenosti jeho technikov. Na začiatku Chíramovho panovania sa hlavný prístav Týros rozkladal na pevnine, ale kráľovi stavitelia zistili, že šesťsto metrov od pobrežia je ostrov, ktorý by mohol byť pevnosťou s výbornou možnosťou obrany a mohol poskytovať aj integrovaný systém dokov pre jeho flotilu. Vybrané miesto pozostávalo z dvoch plochých a čiastočne ponorených skalných ríms. Podľa historika Gerharda Herma celá konštrukcia musela zamestnávať tisíce mužov celé roky, lebo kamennú drvinu a okruhliaky využívané ako výplňový materiál museli privážať z pevniny. Hermov opis stavby pokračuje takto: