Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
prestaňte v článkoch svojvoľne mazať čo sa vám zachce, toto nie je váš osobný denník o geografii |
pridanie nadpisu referencie, úprava textu, vloženie tabuľky a obrázkov |
||
Riadok 60:
== Názov a etymológia ==
Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a švajčiarskej rétorománčine znamenajú doslova Švajčiarska konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova Švajčiarske prísažné spojenectvo. ''Confœderatio Helvetica'' (doslova Helvétska konfederácia) je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména.
Pomenovanie štátu má základ v názve mesta aj [[Kantón (Švajčiarsko)|kantónu]] ''Schwyz'', ktorý ako prvý získal nezávislosť a stal sa jadrom [[Konfederácia|konfederácie]]. Názov pochádza pravdepodobne zo staronemeckého pomenovania „''suedan''“ (vypaľovať, klčovať). V antickom období bola krajina známa pod názvom ''Helvetia'' (podľa kmeňa Helvétov).<ref name=":1" />
Řádek 186 ⟶ 184:
Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou {{km2|41000}} patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: [[Švajčiarska Jura]], [[Švajčiarska plošina]] a [[Švajčiarske Alpy]]. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne [[Nížina|nížiny]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=Magdaléna|titul=Geografia Európy: tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=44,45}}</ref>
Švajčiarska Jura je úzke, {{km|250|m}} dlhé vápencové pohorie s výškou až {{mnm|1700|w}} Jura sa od Álp oddeľuje južne od [[Ženevské jazero|Ženevského jazera]] a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s [[Francúzsko]]m
Pohorie Švajčiarske Alpy tvoria viac než tri pätiny (57 %) územia krajiny, patria prevažne k [[Západné Alpy|Západným Alpám]]. Tiahnu sa prevažne v od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria [[Bernské Alpy]] na západe a [[Glarnské Alpy]]. Južnú časť tvoria [[Penninské Alpy]], [[Ticinské Alpy]] a [[Bündnerské Alpy]]. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je [[Dufourspitze]] (''Dufourov štít'' {{mnm|4634}}). Pramenia tu viaceré európske rieky: [[Aare]], [[Rýn]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] či [[Inn]].
Řádek 234 ⟶ 232:
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Alphorns Grindelwald.jpg|vľavo|náhľad|Švajčiarski hudobníci hrajúci na [[alpský roh]]]]
Vo Švajčiarsko dnes žije približne 8,5 milióna populácie. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km<sup>2</sup>. [[Obyvateľstvo]] a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšie hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť [[Ženeva|Ženevy]]. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. [[Nemci]], 65 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. [[Francúzi]], 18 %) a talianski Švajčiari (resp. [[Taliani]] 7 %).<ref name=":1" />
Pôvodní obyvatelia [[Retorománci]] (''Rumantsch'', 1 %) sú potomkovia dávnych obyvateľov východného Švajčiarska – Rétov a v súčastnosti predstavujú len národnostnú menšinu. Cudzinci tvoria približne 10 % z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] 5 %, [[Turecko|Turci]] 0,6 %, [[Albánci]] 1,3 %, [[Španieli]] 1,1 % a iní).
Švajčiari sú [[Germáni|germánsky národ]] [[Europoidná rasa|europoidnej rasy]]. K ich prednostiam patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína. Bývajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vzťahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve žijú alebo odkiaľ pochádzajú. Švajčiarom sú vlastné také vlastnosti, akými sú napr. trpezlivosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tiež ďalšie vlastnosti, ako zdravé [[sebavedomie]], nezávislosť a spoliehanie na seba samého sú pestované odmalička a podriaďuje sa im chod [[Rodina|rodiny]] i [[Škola|školy]].
=== Jazyk ===
{{Infobox Jazyky krajiny
| krajina = Švajčiarska
Řádek 253 ⟶ 259:
| zdroj =
}}
Švačiarsko má tri oficiálne úradné [[jazyk]]y: [[nemčina]], [[francúzština]] a [[taliančina]] (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t. j. okrem týchto troch ešte [[Rétorománčina|rétorománčinu]] (článok 4 Ústavy). [[Nemčina|Nemecky]] rozpráva 65 % obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. [[Francúzština|Francúzsky]] hovorí 18 % obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a [[Taliančina|taliansky]] hovorí 7 % obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí menej než 1% populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov.
Riadok 269:
=== Sídla ===
Hlavné mesto Švajčiarska je [[Bern]] (133 tisíc obyvateľov v roku [[2017]]). Najväčšie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je však [[Zürich]] (
{| class="wikitable"
! rowspan="2" |Poradie
! rowspan="2" |Mesto
! colspan="4" |Počet obyvateľov
! rowspan="2" |Kantón
|-
!1990
!2000
!2004
!2015
|-
|1.
|[[Zürich]]
|365 043
|363 272
|345 236
|396 027
|[[Zürich (kantón)|Zürich]]
|-
|2.
|[[Ženeva]]
|171 042
|177 964
|178 487
|194 565
|[[Ženeva (kantón)|Ženeva]]
|-
|3.
|[[Bazilej]]
|178 428
|166 558
|164 964
|168 620
|[[Bazilej-mesto]]
|-
|4.
|[[Bern (mesto)|Bern]]
|136 338
|128 634
|122 304
|140 634
|[[Bern (kantón)|Bern]]
|-
|5.
|[[Lausanne]]
|128 112
|124 914
|117 389
|135 629
|[[Vaud (kantón)|Waadt]]
|-
|6.
|[[Winterthur]]
|86 959
|90 483
|92 818
|106 778
|[[Zürich (kantón)|Zürich]]
|-
|7.
|[[Luzern]]
|61 034
|59 496
|57 501
|81 284
|[[Luzern (kantón)|Luzern]]
|-
|8.
|[[St. Gallen|Sankt Gallen]]
|75 237
|72 626
|70 533
|75 310
|[[Sankt Gallen (kantón)|Sankt Gallen]]
|-
|9.
|[[Lugano]]
|39 708
|43 537
|48 865
|63 668
|[[Ticino (kantón)|Tessin]]
|-
|10.
|[[Biel/Bienne]]
|51 893
|48 655
|48 642
|53 667
|[[Bern (kantón)|Bern]]
|}
== Kultúra ==
[[Súbor:Zinal.jpg|náhľad|Staré [[Drevenica (dom)|drevené domy]] pri obci Zinal]]
Švajčiarska [[kultúra]] vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s [[Francúzsko|Francúzskom]], [[Nemecko|Nemeckom]] a [[Taliansko|Talianskom]], mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných.
[[Súbor:Sertigtal.jpg|náhľad|Horské údolie Sertig v [[Kantón (Švajčiarsko)|kantóne]] [[Graubünden]]]]
Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí [[cirkev]], neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo najmä staviteľstvo ([[Románske umenie|románske]] [[Katedrála|katedrály]] v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, [[Renesancia|renesančné]] [[Kostol|kostoly]] v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, [[Barok|barokové]] [[Kláštor|kláštory]] v Einsiede a St. Gallene). Cudzí stavitelia, priťahovaní väčšou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest ako [[Bern]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Freiburg]], [[Luzern]] či [[St. Gallen]]. Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry ([[Le Corbusier]], [[Mix Bill]]), maliarstva ([[Felix Vallotton]], [[Paul Klee]]) a sochárstva ([[Alberto Giacometti]], [[Jean Tinguely]]).
=== Hudba ===
[[Súbor:Danse-helvetique-p1000764.jpg|náhľad|Ukážka ľudových tancov v [[Lausanne]]]]Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je dychový nástroj ''alphorn'', v minulosti používaný pastiermi. S hudbou sa tradične spája zvláštny druh spevu [[jódlovanie]]. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako [[DJ BoBo|DJ Bobo]], skupina [[Celtic Frost]], ktorá položila základy metálu a tiež progresívni thrasheri [[Coroner (skupina)|Coroner]].
=== Literatúra ===
Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15. – 16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: [[Jean-Jacques Rousseau]] bol zo Ženevy, kritik a historik [[Jacob Burckhardt]], či ďalší spisovatelia ako [[Gottfried Keller]], [[Conrad Ferdinand Meyer]], [[Jeremias Gotthelf]] a [[Charles Ferdinand Ramuz]]. [[Hermann Hesse]] a [[Carl Spitteler]] získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storočí to boli najmä [[Friedrich Dürrenmatt]] a [[Max Frisch]].
V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť ''SRG SSR idée suisse'' vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).
== Sviatky a prázdniny ==
Řádek 283 ⟶ 388:
* vo väčšine kantónov je tiež sviatkom Sviatok práce ([[1. máj]]) a niektoré dni medzi Vianocami a Novým rokom.
Deň nanebovstúpenia Pána je tiež nazývaný ''Banntag'' (hraničný deň), kedy ľudia podľa tradície si skontrolujú svoje hraničné kamene a žehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále živá a v mnohých obciach sú ľudia
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
| |||