Biosféra: Rozdiel medzi revíziami

Existencia rozmanitej biosféry na Zemi nie je samozrejmá, ale závislá od množstva podporných podmienok. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] definovala základné kritériá obývateľnosti ako: „väčšie oblasti s tekutou vodou, podmienky umožňujúce vytvorenie komplexných organických molekúl a energetický zdroj pre udržanie metabolizmu“.<ref>''"Goal 1: Understand the nature and distribution of habitable environments in the Universe"''. Astrobiology: Roadmap. NASA. [http://astrobiology.arc.nasa.gov/roadmap/g1.html]</ref> Z toho vyplýva, že [[obežná dráha]] [[Planéta|planéty]] okolo centrálnej [[Hviezda|hviezdy]] musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj približne kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila. Táto podmienka býva nazývaná Goldilockov princíp alebo obývateľná zóna.

Takisto je potrebné, aby planéta mala určitú veľkosť, aby bola schopná udržať život podobný nášmu. Nízka [[gravitácia]] malých planét totiž neumožňuje udržanie atmosféry. Molekuly dosahujú [[Úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]] a unikajú do vesmíru, k čomu im dopomáha aj [[slnečný vietor]] a kolízie. V prípade planét s tenkou atmosférou nie je dostatok hmoty na základnú biochémiu a majú slabú tepelnú izoláciu, zle vedú teplo cez svoj povrch (napríklad [[Mars]] je oveľa chladnejší ako Zem a teplotné výkyvy medzi dňom a nocou dosahujú až 80°C), poskytujú slabú ochranu proti [[Meteoroid|meteoroidom]] a [[Radiácia|radiácii]]. V prípade nízkeho atmosferického tlaku nemôže voda existovať v tekutom stave - teplotný rozsah, v ktorom je tekutá, je menší pri nízkom tlaku. Menšie planéty majú tiež vyšší pomer povrchu k objemu a preto majú tendenciu viac vyžarovať a strácať energiu; stávajú sa geologicky mŕtvymi, pričom povrch nie je pomocou [[Sopka|vulkánov]], zemetrasení a [[Tektonický proces|tektonickej aktivity]] zásobovaný život udržujúcimi materiálmi ani regulátormi teploty, ako sú [[Skleníkový plyn|skleníkové plyny]] na Zemi (napríklad CO₂). Štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci [[Venuša]] má 85% hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.<ref>''"Earth: A Borderline Planet for Life?".'' Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. 2008 [http://www.cfa.harvard.edu/press/2008/pr200802.html]</ref> Planéty väčšie ako Zem majú naopak už príliš silnú gravitáciu, ktorá má negatívny vplyv na ich obývateľnosť – vyšší tlak zmení vlastnosti atmosféry aj tektonického charakteru planéty.

Existencia biosféry je možná vďaka [[atmosféra Zeme|atmosfére Zeme]], ktorá obsahuje dôležité látky pre život a zároveň udržiava vodu na planéte v [[kvapalina|kvapalnom skupenstve]]. Z tohto dôvodu a tiež kvôli neustálym výmenám látok a energie s [[Svetový oceán|oceánmi]] je atmosféra nevyhnutná aj pre existenciu striktne morských organizmov. Atmosféra zároveň plní ochrannú funkciu pred [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]] a dopadmi menších [[meteorit]]ov na zemský povrch. Ďalším nevyhnutným predpokladom pre existenciu biosféry sú kolobehy rôznych látok, z ktorých najznámejší je [[kolobeh vody]].