Jan Masaryk: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 35 bajtov ,  pred 2 rokmi
menšie úpravy
(→‎Bibliografia: TGM a legie)
(menšie úpravy)
}}
 
'''Jan Garrigue Masaryk''' (* [[14. september]] [[1886]], [[Praha]] – † [[10. marec]] [[1948]], Praha) bol český [[diplomat]] a [[politik]], minister zahraničných vecí [[Československá republika|Československej republiky]] v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]]. Bol synomsyn prvého česko-slovenského prezidenta [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša Garrigue Masaryka]].
 
Bol okrem iného aj [[veľvyslanec|veľvyslancom]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v [[Londýn]]e ([[1925]]{{--}}[[1938]]), ministromminister zahraničných vecí [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády a nakoniec tiežaj ministromminister zahraničných vecí vo vláde [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] odmietol podať demisiu spolu s ostatnými demokratickými ministrami.
 
== Rakúsko-Uhorsko ==
V roku [[1946]] viedol ako minister česko-slovenskú delegáciu na [[Parížska mierová konferencia 1946|Parížskej mierovej konferencii]], konanej od júla do októbra. V auguste 1946 sa stal prvým predsedom vtedy práve v Luxembursku založenej Svetovej federácie združenia pre Spojené národy ''(World Federation of United Nations Associations, WFUNA)''.
 
Masaryk zostal ministrom zahraničia i v povojnovej vláde, po voľbách v roku [[1946]] komunistami dominujúcom [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnom fronte]]. Snažil sa o udržanie priateľstva so [[Sovietsky zväz|ZSSR]], z tej doby pochádza i jeho – z dnešného hľadiska servilná – oslavná reč maršalovi [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]]. AleNo zároveňsúčasne bol pobúrený sovietskymi mocenskými ambíciami – ako bolo iaj sovietske [[veto]] proti účasti Česko-Slovenska na [[Marshallov plán|Marshallovom pláne]].
 
== Osobný život ==
Počas [[Februárový prevrat|februárovej krízy]] odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] vlády. Navonok vystupoval konštruktívne, predniesol i niekoľko provládnych vyhlásení. V súkromí ale rezignoval a premýšľal nad odchodom do ďalšieho exilu. <!--rodinné svedectvo, Anna "Anička" Masaryková, vnučka TGM, ale i Hana Benešová-->
 
[[10. marec|10. marca]] bolho objavenýobjavili mŕtvymŕtveho pod oknomoblokom svojho bytu. Jeho smrť je dodnes záhadouzáhada. Existujú celkovo tri teórie: podľa jednej šloišlo o vraždu (Masaryk bolMasaryka z okna jednoducho vyhodenývyhodili), podľa druhej o [[samovražda|samovraždu]] (Masaryk z okna sám vyskočil) a podľa tretej verzie sa Masaryk pokúšal po rímse utiecť zo svojho bytu (kde sa v tej chvíli pohybovali votrelci) a z rímsy spadol.
 
Policajné vyšetrovanie ukončenésa skončilo v roku [[2004]] dospeloa došlo k záveru, že išlo o vraždu. To je v súlade s presvedčením verejnosti iaj mnohýchviacerých historikov, že JanJana MasarykMasaryka bol zavraždenýzavraždili [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistamikomunisti]], aby im neprekážal v novej vláde. Tiež sa v [[Moskva|Moskve]] v júli [[1947]], ako jediný Stalinovi postavil Stalinovi na odpor (pri rokovaniach o [[Marshallov plán|Marshallovom pláne]]), čo by už samé o sebesamotné postačovalo na jeho „likvidáciu“„zlikvidovanie“.
 
== Citáty ==
* Marcia Davenportová: ''Jan Masaryk – Poslední portrét'', Panorama, Praha 1991, ISBN 80-7038-251-1
* Viktor Fischl: ''Hovory s Janem Masarykem'', Mladá fronta, Praha 1991, ISBN 80-204-0222-5
* PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87, 169
* Antonín Sum: ''Otec a syn – Tomáš Garrigue a Jan Masarykové ve vzpomínkách přátel a pamětníků'', Pragma, Praha 2000, ISBN 80-7205-812-6
* Robert H. B. Lockhart: ''Jan Masaryk – Osobní vzpomínky'' (český preklad Petr Honzík), Vladimír Kořínek, 2003, ISBN 80-903184-2-8
Anonymný používateľ