|
'''Európa''' alebo '''Europa''' je [[prirodzený satelit]] [[Jupiter]]a, jeden z [[Galileove mesiace|Galileiho mesiacov]]. Je to najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň je najzáhadnejší. Pomenovaný bol po jednej z mileniek najvyššieho gréckeho boha [[Zeus|Dia]] (Jupitera), [[Európa (mytológia)|Európe]], ktorú Zeus v podobe bieleho býka uniesol na [[Kréta|Krétu]]. Mesiac po prvýkrát pozoroval pravdepodobne [[Galileo Galilei]] [[7. január]]a [[1610]].
Európa obieha Jupiter ako v poradí šiesty najbližší známy [[mesiac (družica)|mesiac]] v strednej vzdialenosti {{km|671000|m}}. Jeden obeh jej trvá 86 hodín a rovnako dlho trvá aj otočenie okolo svojej rotačnej osi, pretože má [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]]. Obežná rýchlosť je {{km|13.740|m}}/s, sklon dráhy k Jupiterovmu rovníku je 0,464° (1,78° k [[ekliptika|ekliptike]]). Jej priemer {{km|3138|m}} je len nepatrne menší ako priemer nášho [[Mesiac]]a ({{km|3476|m}}). [[Hmotnosť]] Europy je 4,80 × 10<sup>22</sup> kg a stredná [[hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] 2,99 g/cm<sup>3</sup>. Povrchová [[teplota]] na [[rovník]]u dosahuje približne −140 °C, smerom k [[pól]]om teploty klesajú až na −220 °C. Teploty boli zistené z [[infračervené žiarenie|infračervených]].
== Obeh a rotácia ==
== Vnútorná stavba ==
[[Súbor:PIA01130 Interior of Europa.jpg|náhľad|Vnútorná stavba Európy]]
Zvlášnosťou mesiaca je jeho mimoriadne hladký povrch. Zábery zo sond [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]] ukázali, že Európa je celá pokrytá [[ľad]]om. Podrobne ju skúmala a zmapovala [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] v roku [[1996]]. Vďaka ľadovému povrchu má vysoké [[albedo]], čiže odráža relatívne veľké množstvo [[Viditeľné svetlo|svetla]] (64%) – päťkrát viac ako Mesiac. Odhady hrúbky povrchového ľadu sú rôzne, hrúbka tejto ľadovej kôry je možno až desiatky kilometrov. Predpokladá sa, že pod ňou môže ležať [[oceán (astronómia)|oceán]] kvapalnej [[voda|vody]] s hrúbkou 80 až {{km|170|m}}. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody, ako všetky pozemské oceány. Existencia kvapalnej vody je možná vďaka [[slapová sila|slapovým silám]] Jupitera, ktoré deformujú povrch a tým vytvárajú [[teplo]] potrebné pre udržanie kvapalnej vody. Pod ňou je pravdepodobne kamenný plášť tvorený [[silikátová hornina|silikátovými horninami]] a obaľujúci [[kov]]ové jadro. Európa má aj tenkú [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], ktorá obsahuje vodu. Atmosférický [[tlak]] je zanedbateľne malý, dosahuje hodnotu asi 1 [[pascal (jednotka)|mikropascal]].
== Povrch ==
<!-- [[Image:Europa g1 true.jpg|left|thumb|Praskliny na povrchu mesiaca]] -->
Povrch Európy je v porovnaní s ostatnými mesiacmi mimoriadne hladký a navyše neobsahuje nijaké veľké [[impaktný kráter|krátery]]. Brázdia ho tisíce kilometrov dlhé a stovky kilometrov široké trhliny, ktoré vytvárajú jej charakteristický vzhľad. Povrch mesiaca sa zdá byť [[geológia|geologicky]] mladý, trhliny vznikli pravdepodobne popraskaním ľadovej kôry v dôsledku slapových síl Jupitera. Ďalšie povrchové útvary sú hladké ľadové planiny a okrúhle či podlhovasté škvrny – ''lentikuly''. Vznikajú vtedy, keď sa odspodu pretláčajú veľké masy teplejšieho kašovitého ľadu, ktoré rýchlo roztopia povrchový ľad. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli pravdepodobne pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Spočiatku menšie praskliny sa postupne rozpínali. Predpokladá sa, že mesiac je geologicky aktívny a že rozlámané ľadové dosky sa postupne presúvajú po povrchu.
Hoci bolo teleso od svojho vzniku podrobené intenzívnemu bombardovaniu [[asteroid]]mi a [[meteoroid]]mi, geologické aktivity na Európe zahladili väčšinu impaktných kráterov. Jeden z mála veľkých kráterov je nápadný kráter [[Pwyll (kráter)|Pwyll]] (názov pochádza z [[keltská mytológia|keltskej mytológie]]). Stredová tmavá oblasť krátera má priemer {{km|40|m}} a môže obsahovať zvyšky dopadnutého telesa. Tmavé jadro je obklopené svetlejšou [[kruh]]ovou oblasťou. Dno krátera je rovnako vysoko ako povrch mesiaca a stredový vrchol je dokonca oveľa vyšší, ako obvodový val krátera. Ďalšie útvary, za ktorých vznik je zodpovedná zrážka s asteroidom alebo [[kométa|kométou]], sú tmavé elipsovité koncentrické praskliny. Jedna z týchto oblastí má šírku približne {{km|140|m}} (asi ako šírka [[Slovensko|Slovenska]]) a prechádzajú ňou tenké modrozelené praskliny, ktoré vznikli až neskôr.
== Obývateľnosť ==
{{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}}Existencia rozmanitej biosféry na Zemi nie je samozrejmá, ale závislá od množstva podporných podmienok. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] definovala základné kritériá obývateľnosti ako: „väčšie oblasti s tekutou vodou, podmienky umožňujúce vytvorenie komplexných organických molekúl a energetický zdroj pre udržanie metabolizmu“.<ref>''"Goal 1: Understand the nature and distribution of habitable environments in the Universe"''. Astrobiology: Roadmap. NASA. [http://astrobiology.arc.nasa.gov/roadmap/g1.html]</ref> Z toho vyplýva, že [[obežná dráha]] [[Planéta|planéty]] okolo centrálnej [[Hviezda|hviezdy]] musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj približne kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila. Táto podmienka býva nazývaná Goldilockov princíp alebo obývateľná zóna. Malé planéty nemôžu udržať život podobný nášmu z niekoľkých dôvodov. Ich nízka gravitácia neumožňuje udržanie atmosféry. Molekuly dosahujú [[úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]] a unikajú do vesmíru, k čomu im dopomáha aj [[hviezdny vietor]] a kolízie. V prípade tenkej atmosféry nie je dostatok hmoty na základnú [[biochémia|biochémiu]], majú slabú [[Tepelná izolácia|tepelnú izoláciu]], zle [[Tepelná vodivosť|vedú teplo]] cez svoj povrch (napríklad [[Mars]] je oveľa chladnejší ako Zem a teplotné výkyvy medzi dňom a nocou dosahujú až 80 °C), poskytujú slabú ochranu proti [[meteoroid]]om a radiácii. V prípade nízkeho [[Atmosférický tlak|atmosférického tlaku]] voda nemôže existovať v tekutom stave – teplotný rozsah, v ktorom je voda tekutá je menší pri nízkom tlaku. Menšie planéty majú vyšší pomer povrchu k objemu a preto majú tendenciu viac vyžarovať a strácať energiu a stávajú sa geologicky mŕtvymi, pričom povrch nie je pomocou [[vulkán]]ov, [[zemetrasenie|zemetrasení]] a [[tektonická aktivita|tektonickej aktivity]] zásobovaný život udržujúcimi materiálmi ani regulátormi teploty, ako sú skleníkové plyny na Zemi (napríklad CO<sub>2</sub>). [[Platňová tektonika]] nie je nutná len pre recyklovanie dôležitých chemických látok, ale aj zvyšovanie [[biodiverzita|biodiverzity]], environmentálnej komplexnosti a pomáha pri generovaní [[magnetické pole Zeme|magnetického poľa Zeme]]. Naša Zem má, zdá sa, práve správnu veľkosť na udržanie atmosféry aj na udržanie teplotného „[[Dynamo|dynama]]“ vo svojom [[Zemské jadro|jadre]] (navyše aj [[Rádioaktívny rozpad|rozpad rádioaktívnych prvkov]] prispieva k tvorbe planetárneho tepla). Mars je napríklad považovaný za geologicky mŕtvy.<ref>[http://csmres.jmu.edu/geollab/Fichter/PlateTect/heathistory.html ''"The Heat History of the Earth".'' Geolab. James Madison University]</ref> Štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci Venuša má 85 % hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.<ref>''"Earth: A Borderline Planet for Life?".'' Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. 2008 [http://www.cfa.harvard.edu/press/2008/pr200802.html]</ref>
== Špekulácie o možnosti existencie života ==
|
