[[File:Old man smoking hookah, near Jaipur, Rajasthan, India.jpg|thumb|Muž v Indii, fajčiaci vodnú fajku, ktorá má tvar už zmodernizovanej starej "indickej huky“ (súna výrobu boli použité kvalitnejšiemodernejšie materiály a je použitá aj dlhá rúrka).]]
Vodná fajka sa vyvinula z [[India|indickej]] „huky“. Pri používaní huky sa do hlineného kotlíka (forma dnešnej hlinenej korunky určenej k vodnej fajke, tureckého typu + s väčšími rozmermi) položil tabak so žeravým uhlím. ProdukovanýDym dymz boltabaku potombol vedený rúrkou, do vydlabaného kokosového orecha, v ktorom bola do polovice naplnená voda. Z kokosového orecha sa dym inhaloval malým otvorom na jeho boku alebo predĺženou pevnou rúrkou, ktorá viedla do úst fajčiara.
NeskôrPostupom času sa vodná fajka rozšírilarozširovala do celého sveta. Podľa súčasnej histórie prvé zmienky naznačujú masové rozširovanie kultu vodných fajok v [[Arábia|ArábieArábii]],odtiaľa dov [[Osmanská ríša|osmanskej]] [[Malá Ázia|Malej ÁzieÁzii]]. Dnes je obľúbená najmä na [[Stredný východ|Strednom východe]], v [[Grécko|Grécku]] a [[Turecko|Turecku]]. Veľmi populárna bola od 17. storočia práve v [[Malá Ázia|Malej ÁzieÁzii]], kde bola súčasťou miestnej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, kedykeď sa konala [[Grécko-turecká výmena obyvateľov]] sa vodná fajka spolu s [[Maloázijskí Gréci|Maloázijskými Grékmi]] dostala aj do [[Grécko|Grécka]], kde sa stala symbolom gréckeho štýlu [[grécka hudba|rembetiko]] a bola spájaná aj s kriminálnymi kruhmi (s ich životným štýlom). Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako ako aj niektoré turecké piesne.
