Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946): Rozdiel medzi revíziami

'''Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia''', ktoré sa konali [[26. máj]]a [[1946]], boli prvými celoštátnymi voľbami v [[Česko-Slovensko|Československej republike]] po obnove republiky na princípoch vyjadrených [[Košický vládny program|Programom novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov]] (tzv. Košický vládny program) vyhláseným 5. apríla 1945, na základe ktorého bol v Česko-slovenskej republike ustanovený politický režim regulovanej demokracie, eufemisticky nazvanej [[ľudová demokracia]] (pozri [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]]). Vo voľbách bolo dovolené kandidovať len politickým stranám [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu Čechov a Slovákov]], pričom zakázané boli napr. [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu]] (tzv. Agrárna strana), ktorá bola počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] najsilnejšou stranou v Česko-Slovensku, ako aj [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty]], ktorá si zachovávala sympatie medzi časťou slovenskej verejnosti.

Účasť na voľbách bola 93,9 %.<ref>Nohlen, Dieter – Stöver, Philip. ''Elections in Europe : A data handbook''. Baden-Baden : Nomos, 2010. ISBN 978-3-8329-5609-7, p. 472.</ref> Zatiaľ čo v [[Čechy|Čechách]], na [[Morava (región)|Morave]] a v [[České Sliezsko|Sliezsku]] sa víťazom volieb stala [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), ktorá vzišla z volieb ako najsilnejšia strana taktiež v celoštátnom meradle (31,05 % platných hlasov), na Slovensku získala najväčšiu podporu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] (DS), ktorá dosiahla volebného zisku 62 % platných hlasov. Vo voľbách boli zavedené aj tzv. prázdne alebo biele lístky, ktoré mohli voliči odovzdať, ak nesúhlasili s politikou Národného frontu. Učinilo tak celkovo 0,45 % voličov.

Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bol vytvorený 300-členný dočasný parlament, ktorý sa prvýkrát zišiel 28. októbra 1945.<ref name="NS">Nohlen & Stöver, p464</ref> Bol prijatý nový volebný zákon, ktorý krajinu rozdelil štát na tri zemekrajiny, ktoré mali stanovený počet poslancov podľa sčítania počtu voličov zo 7. mája 1946 nasledovne: zem [[Čechy|česká]] 150, zem [[Morava (región)|moravsko]]-s[[Sliezsko|liezska]] 81 a [[Slovensko]] 69. ZemeKrajiny boli ďalej rozdelené na 28 volebných krajov, ktorým bol pridelený počet mandátov, podľa počtu odovzdaných platných hlasov pomerne k účasti v ostatných krajoch danej zemekrajiny. Vek aktívneho volebného práva bol znížený z 21 na 18 rokov, ale voliť mohlismeli len Česi, Slováci a iní Slovania (vylúčení boli Nemci a iné národnosti).<ref name="NS">Nohlen & Stöver, p464</ref> Účasť voličov bola povinná.<div>Kandidovať mohli len (povolené) strany [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]], čo boli 4 strany v Česku a 4 na Slovensku. Dve predtým najsilnejšie strany na Slovensku, [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárna strana]] a [[Hlinkova slovenská ľudová strana]], boli zakázané. Systém nepočítal s koalíciami okrem komunistov, ktorým sa hlasy spočítali spolu. V týchto voľbách boli zavedené tzv. biele volebné lístky (alebo prázdne lístky), ktoré umožňovali vyjadriť nesúhlas s politikou Národného frontu (do výsledkov sa nezarátali).

Komunisti získali v Čechách 43,25 %, na Slovensku len 30,48 % a v moravsko-sliezskej krajine 34,46 % hlasov. Na Slovensku zvíťazila [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]]. Do čela vlády bol menovaný Klement Gottwald. Komunistom sa podarilo postupne si posilňovať moc až do 25. februára 1948, keď podali demisiu nekomunistickí členovia vlády a komunisti zvíťazili<ref>Nohlen & Stöver, p457</ref> vo [[februárový prevrat|Februárovom prevrate]].<div>Voľby určili zloženie aj ďalších zákonodarných a samosprávnych orgánov. Na základe výsledkov bolo zmenené aj zloženie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (zákonodarná moc na Slovensku). Analogickým spôsobom boli výsledky volieb aplikované aj na prerozdelenie mandátov v miestnych národných výboroch. Podľa Nariadenia Slovenskej národnej rady 91/1946 mali politické strany predložiť zoznam a tým sa potom pridelil mandát v SNR pomerne podľa výsledkov celoštátnych volieb. Predsedom SNR sa stal [[Jozef Lettrich]] (DS). V [[Zbor povereníkov|Zbore povereníkov]] (výkonná moc) zostal vládnuť komunista [[Gustáv Husák]], hoci aj tento post patril DS.<ref>MIROSLAVA HOROBOVÁ: Vo voľbách 1946 slovenskí demokrati porazili komunistov na hlavu, Sme, 29. máj 2001 [http://www.sme.sk/c/56757/vo-volbach-1946-slovenski-demokrati-porazili-komunistov-na-hlavu.html Dostupné Online]</ref> Vo februári 1948 Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených) jednoducho vylúčil. Viaceré demokratické strany zanikli alebo ich ovládli komunisti, čím u nás vznikol [[Komunistický režim|totalitný politický režim]], ktorý trval až do [[Nežná revolúcia|1989]] a to napriek tomu, že vo voľbách komunisti nezískali väčšinu, ba na Slovensku ani len polovicu hlasov ako DS.