Horúčka: Rozdiel medzi revíziami

Zlatým štandardom pri meraní telesnej teploty je meranie pomocou [[Termočlánok|termočlánku]] v [[Pľúcna tepna|pľúcnej tepne]]. Týmto meraním sa dá zistiť najsmerodatnejšia hodnota – teplota jadra ľudského tela. Používa sa však len u kriticky chorých pacientov. Bežne sa meria teplota na rôznych miestach tela, pričom pre každé miesto merania sú hranice normálnej teploty trochu odlišné: horná hranica normálnej teploty v podpazuší je známych 37,0 °C, na ušnom bubienku 37,4 °C, v ústach 37,6 °C, v konečníku 37,8 °C (a horná hranica teploty jadra ľudského tela sa udáva na 37,9 °C), k tomu ešte každý prístroj má svoju vlastnú chybu merania. Táto však býva oproti chybe merania, ktorá vzniká nesprávnym postupom merania, vcelku zanedbateľná. Najčastejšie zdroje chýb sú meranie teploty zvukovodu namiesto ušného bubienka, meranie na nesprávnom mieste úst (alebo po vypití chladného alebo naopak horúceho nápoja), vypadnutý teplomer z podpazušia, príliš krátke meranie. To všetko môže znamenať odchýľkuodchýlku aj o celý stupeň, a nesprávne meranie kožnej teploty ešte väčšiu (aj keď chyba prístroja je tu minimálna).