Verzia z 18:49, 13. júl 2018 upraviť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací d Wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:00, 5. september 2019 upraviť vrátiť MilanBA (diskusia \| príspevky) 1 221 editací →‎Vznik: chyba Ďalšia úprava →
Riadok 31: Kométy obiehajú v Oortovom mraku po veľmi vzdialených obežných dráhach blízkych kružnici. Niekedy sa však stáva, že kométu „vyrušia“ ([[porucha obežnej dráhy\|perturbujú]]) z jej vzdialenej obežnej dráhy gravitačné interakcie, a potom nabehne na extrémne eliptickú obežnú dráhu, ktorá ju dostane veľmi blízko k [[Slnko\|Slnku]]. Kométa sa dá rozdeliť na hlavu, tvorenú pevným telesom (nazývané ''jadro'') a komou (žiariacou plazmou) a na kometárny chvost, presnejšie chvosty. Kým jadro má vo všeobecnosti priemer menší ako {{km\|50\|m}}, koma môže byť väčšia ako Slnko a chvosty môžu dosiahnuť dĺžku 150 miliónov km (1 [[astronomická jednotka]]) alebo viac. Väčšina komét je bez pomoci [[Ďalekohľad\|teleskopu]] príliš slabo viditeľná, ale niekoľko ich je počas desaťročia dostatočne jasných na to, aby boli viditeľné voľným okom. Pred vynálezom teleskopu sa kométy zdanlivo z ničoho nič zjavovali na oblohe a postupne mizli z dohľadu. Zvyčajne boli považované za zlé znamenia smrti kráľov alebo šľachticov, prípadne blížiacich sa ~~katastrôf~~katastrof. Zo [[starovek]]ých prameňov, ako napríklad čínskych kostí pre predpovedanie budúcnosti, je známe, že ich výskyty boli pozorované ľuďmi tisícročia. Jedným z najznámejších starých záznamov je zobrazenie Halleyho kométy na [[Bayeuxov gobelín\|Bayeuxovom gobelíne]], ktorý zaznamenáva [[Normanský zábor]] (dobytie) [[Anglicko\|Anglicka]] v roku [[1066]]. === Jadro ===

Kométa: Rozdiel medzi revíziami