Neopozitivizmus: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (fixy, wl., kat.)
Bez shrnutí editace
 
'''Neopozitivizmus''' (iné názvy: '''novopozitivizmus, logický pozitivizmus, '''gnozeologický realizmus (podľa Schlicka) alebo '''novopozitivistická škola''') je súčasný [[filozofický smer]].
 
Novopozitivisti sú logickí [[empirizmus|empiristi]] a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol [[Viedenský krúžok]] ([[Moritz Schlick|Móritz Schlick]], [[Rudolf Carnap]], [[Hans Hahn]], [[Karol Reichenbach|Reichenbacha]]), ktorý sa sformoval v roku [[1932]], kedy na Viedenskej univerzite (katedre induktívnych vied), nahrádza [[Ernst Mach|Ernesta Macha]], [[Moritz Schlick|Móritz Schlick]], ktorý je predstaviteľom druhej fázy [[pozitivizmus|pozitivizmu]]. Tento seminár združuje mnohých [[veda|vedcov]], väčšina z nich sú [[matematik|matematici]] a [[fyzik|fyzici]] ale sú tu aj [[ekonómia|ekonómovia]], ktorý sa pohybujú na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] prípadne v [[ČeskoČechy|Čechách]]. Šíri sa prostredníctvom časopisov ''Erkentnis'' a ''Journal of Science''. Už v roku [[1929]] vzniká manifest, ktorý formuje vedecký svetonázor ([[Hans Hahn]], [[Rudolf Carnap]]), ktorý nadväzuje na výskumy [[Bertrand Russell|Russela]], [[Edmund Husserl|Husserla]] a [[Ludwig Wittgenstein|Wittgensteina]] (započali skúmaním matematiky ako základu vedeckosti, avšak ich záverečné práce dochádzali k výsledku, že otázky matematiky sú otázne).
 
Vedecká metóda je postavená na jazyku vedy, ktorý je postavený na Nemčine, presun do USA spôsobil zmenu na anglický jazyk. Jazyk akademického výskumu je do dnešných dní [[angličtina]]. Prvá významnejšia práca ''Priestor a čas v súčasnej fyzike'' (1918) sa začína venovať problémom vyplývajúcim z [[všeobecná teória relativity|Einsteinovej teórie]], matematickej geometrie a fyzikálnej geometrie. V práci ''Všeobecná teória poznania'', prichádza [[Moritz Schlick|Schlick]] s hypotézou odstrániť logické problémy s empirickou [[Verifikácia|verifikáciou]] výroku. Na túto teóriu nadviaže neskôr [[kritický racionalizmus]] a s ním súvsiaci [[postpozitivizmus]], teóriou falzifikacionizmu. Neopozitivizmus kritizuje jazyk ako primárny nástroj myslenia, čím nadväzuje priamo na [[Analytická filozofia|analytickú filozofiu]], či [[lingvistická filozofia|filozofiu prirodzeného jazyka]]. Podľa [[Rudolf Carnap|Carnapa]] formalizovaný jazyk kalkuluje s určitou informáciou.
Anonymný používateľ