Hetzer: Rozdiel medzi revíziami

Na začiatku roku 1943 hlavný inšpektor nemeckých tankových vojsk [[Heinz Guderian]] požadoval vývoj nového ľahkého [[stíhač tankov|stíhača tankov]] s dostatočným pancierovaním a nízkou siluetou, ktorý by nahradil existujúce kolesové ťahané [[protitankové delo|protitankové zbrane]]<ref>Peter Chamerlain, Hilary L. Doyle: ''Encyclopedia of German Tanks of World War Two.'' Weidenfeld Military, 272 s.</ref> a zastarávajúce stroje [[Marder]]. Nový typ bol postavený na podvozku tanku [[LT-38|PzKpfw 38 (t)]], vyrábaného v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte]]. Jeho pancierové pláty boli uložené šikmo, čo zvyšovalo jeho balistickú odolnosť, aj napriek ich neveľkej hrúbke. V priebehu marca 1944 dostala nemecká armáda prvé tri prototypy, pričom stroje dostali označenie Jägdpanzer 38. Prezývka Hetzer bola neoficiálna, vytvorili ju nemeckí vojaci. Stíhač tankov si 20. apríla 1944 prezrel i samotný [[Adolf Hitler]], po čom bolo následne rozhodnuté o jeho sériovej výrobe. Výroba sa začala najprv v továrni BMM (bývalá [[ČKD]]) v Prahe, neskôr sa vyrábali aj v továrni [[Škoda]] v [[Plzeň|Plzni]], [[Hradec Králové|Hradci Králové]] a [[Vroclav]]ie<ref name="Bischop, 1998">Chris Bischop: ''The Encyclopedia of Weapons of World War II.'' Barnes & Noble, Inc., London, 1998, s. 45</ref>.

Stíhače tankov mali v nemeckej armáde široké uplatnenie na všetkých frontoch. Jeden stroj ukoristili poľskí povstalci privo [[varšavskéVaršavské povstanie|varšavskomVaršavskom povstaní]], niekoľko samohybných diel ukoristili aj českí povstalci priv [[Pražské povstanie (1945)|Pražskom povstaní]] v máji [[1945]]. Stroje boli nasadené v rámci [[skupina Schill|skupiny Schill]] proti [[SNP]], zúčastnili sa aj záverečnej vojenskej prehliadky v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] 30. októbra 1944.