Beh na dve stadiá: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
MilanBA (diskusia | príspevky)
chyba
 
Riadok 4:
Na 14. [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] v roku [[724 pred Kr.]] pribudol k dovtedajšej jedinej disciplíne, [[Beh na jedno stadion|behu na jedno stadion]], tzv. ''dvojitý beh'' (diaulos), beh na dve stadiá.<ref name="Pausanias 5,8,6."/><ref name="Eusebios"/> Boli to preteky na dĺžku dvoch [[Štádium (dĺžková miera)|stadií]] (približne 384,5 m) t. j. na vzdialenosť 1200 olympijských stôp.<ref name="str. 46-47"/><ref name="Váhy a míry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=199}}</ref> Dĺžka jedného stadia bola podľa mýtov vymeraná hrdinom [[Herakles (mytológia)|Heraklom]], (sto jeho krokov) ktorý údajne založil prvé hry v [[Olympia (Grécko)|Olympii]].<ref name="str. 46-47">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=46-47}}</ref> Pravidlá ''dvojitého behu'' boli podobné ako pri behu na jedno stadion.<ref name="str. 113"/>
 
Pretekárska trať v Olympii bola tvrdá a predpokladá sa, že bola posypaná vrstvou piesku. Štartové čiary, ktoré boli na východnej i na západnej strane štadióna, tvorili kamenné prahy vytvorené z dvadsiatichštyroch vápencových dosák, spojených v jednoliaty celok, ktoré mali po dĺžke dva nehlboké zošikmené žľaby pre odraz pri štarte. Z antických premeňovprameňov je známe, že pretekári pri behu na dve stadiá, mali štart i cieľ na západnom prahu. To, ako bola označená obrátka je neznáme.<ref name="str. 113">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=113}}</ref> Dĺžka olympijskej trate, tzv. stadion, bola dĺžková miera, podľa ktorej vzniklo neskôr aj pomenovanie celého pretekárskeho priestranstva.<ref name="str. 46-47"/>
 
Diváci sa na súťažiacich na štadióne pozerali z trávnateho úbočia. Štadión bol od severu ohraničený výbežkom Kronovho pahorku, na ostatných stranách bol násyp. Bol dlhý 212 m a 28 m široký. Do hľadiska sa podľa odhadu pôvodne zmestilo 20 000 a neskôr 40 000<ref name="Pausanias str. 575">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 66-602-22-8.6|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=575 vysvětlivky}}</ref> až 45 000 divákov.<ref name="str. 46-47"/>