Alfred Nobel: Rozdiel medzi revíziami

'''Alfred Bernhard Nobel''' (* [[21. október]] [[1833]], [[Štokholm]] – † [[10. december]] [[1896]], [[Sanremo|San Remo]]) bol [[Švédsko|švédsky]] chemik, inžinier a patril k najvýznamnejším vynálezcom [[19. storočie|19. storočia]]. Svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti [[Nobelova cena za fyziku|fyziky]], [[Nobelova cena za chémiu|chémie]], [[Nobelova cena za literatúru|literatúry]], [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|fyziológie alebo medicíny]] a [[Nobelova cena za mier|mierotvorby]], [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]].

 

Pochádzal z rodiny švédskeho chemika, podnikateľa, vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Jeho stavebná firma zbankrotovala a celá jeho rodina i s ním odišla do [[Rusko|Ruska]]. Začal sa zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Presvedčil aj cára, jeho generálov o jeho užitočných vynálezoch. Tam vďaka svojím vynálezom dosiahol váženého postavenia a finančná situácia jeho rodiny sa zlepšila.

 

Alfréd Nobel mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokoch hovoril plynule [[švédčina|švédsky]], [[ruština|rusky]], [[francúzština|francúzsky]], [[angličtina|anglicky]] a [[nemčina|nemecky]]. Mal široké záujmy. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. Neskôr sa mal vrátiť a pomáhať mu v podniku. Počas dvoch rokov navštívil [[Švédsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty|USA]]. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika, profesora [[Théophile-Jules Pelouze|Pelouza]]. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom Adamom Sokolovským, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tým zaoberať a lákala ho predstava praktického využitia.

 

 

=== Dynamit ===

 

Alfred bol síce hlboko otrasený, ale stále ho lákala túžba podmaniť si silu nitroglycerínu. Neodradil ho ani zákaz švédskej vlády postaviť opäť [[továreň]]. Svoju experimentálnu činnosť presunul na starú [[loď]] ukotvenú v strede jazera. Nezanedbával pritom bezpečnosť. V roku [[1867]] začala jeho [[firma]] [[Alfred Nobel & Co]] vyrábať výbušninu pod názvom [[dynamit]]. Tým sa odštartovala jeho kariéra vynálezcu. Čoskoro bol po dynamite veľký dopyt.

Za svoj život zaregistroval 355 patentov. Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri [[Ragnar Sohlman]] a [[Rudolf Lilljequist]], ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento účel.

 

Nobelovo meno ešte stále žije a to v názve medzinárodného fyzikálneho ústavu v Štokholme a v umelom rádioaktívnom prvku [[nobélium]], objavenom v roku [[1957]].

[[Nobelova cena|Nobelove ceny]] sa udeľujú 10. decembra, v deň úmrtia A. Nobela, v Štokholme a zároveň v Osle. Jej súčasťou sú prednášky laureátov Nobelovej ceny.