Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d iné projekty |
+ref |
||
Riadok 4:
Jej hmotnosť je väčšia, ako 1,4 [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]], ale menšia, než 3 hmotnosti Slnka. Po prekročení 3-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako [[Oppenheimerova-Volkoffova medza]]), by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku [[čierna diera|čiernej diery]].
V roku 2019 objavili pravdepodobne najťažšiu neutrónovú hviezdu. Ide o objekt [[J0740+6620]], ktorý váži približne 2,14-krát viac ako Slnko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = H. T. Cromartie
| odkaz na autora =
| titul = Relativistic Shapiro delay measurements of an extremely massive millisecond pulsar
| url = https://www.nature.com/articles/s41550-019-0880-2
| vydavateľ = nature.com
| dátum vydania = 16. september 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-19
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
== Zloženie ==
Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou, prevažne z [[neutrón]]ov. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom, ktorý spôsobí zatlačenie [[elektrón]]ov do [[atómové jadro|atómových jadier]] a následnou premenou [[protón]]ov na neutróny. Neutrónové hviezdy majú priemer 10
== Výskyt ==
[[Súbor:Star Chart.jpg|náhľad|Porovnanie veľkostí: '''neutrónová hviezda''', [[biely trpaslík]], [[hnedý trpaslík]], [[červený trpaslík]], [[žltý trpaslík]], [[modrý trpaslík]], [[červený obor]], [[modrý obor]], [[modrý nadobor]], [[modrý hyperobor]], [[červený nadobor]], [[žltý hyperobor]], [[červený hyperobor]]]]
Odhaduje sa, že v [[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxii]] sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké, pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Častejšie sú pozorované ako zložky [[neutrónová dvojhviezda|neutrónovej dvojhviezdy]]. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy [[plazmová hviezda]], silnou [[gravitácia|gravitáciou]] neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná [[plazma (fyzika)|plazma]] a vytvára okolo neutrónovej hviezdy [[akréčny disk]] s vysokým [[uhlový moment|uhlovým momentom]]. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a systém sa prejavuje ako [[röntgenová dvojhviezda]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
|