Verzia z 13:12, 7. január 2019 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací d portál ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:14, 19. september 2019 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 536 editací wlink, upresnenie Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 5: Priamym predchodcom Baníckej akadémie bola ''Banská škola'' (''Berg Schola''), založená v roku 1735, ktorá spočiatku stavala na starších formách vzdelávania budúcich banských úradníkov. Jej prvým profesorom bol [[Samuel Mikovíni]]. V reakcii na žiadosť pražského banského úradníka Jana Tadeáša Antonína Peithnera rozhodli viedenské centrálne úrady na konci roku 1762 o zriadení ''praktickej baníckej školy'' pre celú habsburskú monarchiu. Táto inštitúcia, ktorá bola na začiatku realizovaná v skromnejšej forme, sa do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banícku akadémiu. Vyučovacím jazykom akadémie bola do roku 1867 nemčina, potom maďarčina. V roku 1763 bol za prvého profesora (na katedre chémie, mineralógie a metalurgie) vymenovaný [[Mikuláš Jacquin\|Mikuláš Jozef von Jacquin]], viedenský botanik a chemik pochádzajúci z [[Rakúske Nizozemsko\|Rakúskeho Nizozemska]]. Prednášať začal však až o rok neskôr. V 1765 viedenská dvorská komora povolala Mikuláša Podu z Neuhausu, jezuitského otca zo Štajerského Hradca na novozriadenú katedru matematiky, fyziky a mechaniky. A konečne ako posledný profesor v tejto počiatočnej fáze Baníckej akadémie získal [[Krištof Traugott Delius]] katedru banského inžinierstva a kameralistiky (účtovníctva). Po vzniku tejto tretej katedry bola ponuka odbornej prípravy podľa vtedajšieho členenia náuky o baníctve úplná. Celé štúdium získalo záväzný rámec v podobe študijného plánu a škola bola (pravdepodobne po vzore ~~Freibergu~~''Kurfürstlich-Sächsische Bergakademie zu Freiberg'' vo [[Freiberg]]<nowiki/>u, ktorá bola takto pomenovaná už od svojho vzniku) premenovaná na ''Banícku akadémiu (Bergakademie)''. V rovnakom čase ako Banícka akadémia vo Freibergu v Sasku založená v rokoch 1765/66 tak vznikla prvá akademická inštitúcia odbornej prípravy v oblasti [[Montanistika\|montanistiky]] (náuky o baníctve a hutníctve). Názov ''Bergakademie'' niesla oficiálne v rokoch 1770–1846. V roku 1846 bola premenovaná na ''Berg- und Forstakademie.'' Najmä v oblasti chemických vied malo vzdelávanie vysokú medzinárodnú povesť. Pod vedením Jacquinových nasledovníkov [[Giovanni Antonio Scopoli\|Giovanniho Antonia Scopoliho]] a [[Anton Ruprecht\|Antona Leopolda von Rupprechta]] mal praktický výcvik v laboratóriu aj naďalej zásadný význam. To si získalo uznanie aj u zahraničných návštevníkov. Riadok 35: * KAMENICKÝ, Miroslav: ''Banícke školstvo na Slovensku do založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.'' Bratislava : Slovac Academic Press, 2006. 119 s. ISBN 80-89104-83-5 * KONEČNÝ, Peter: ''250. výročie Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici : Jej význam pre vývoj montánneho školstva v Rakúsko-Uhorsku, 1762 - 1919.'' Košice : Tibor Turčan - Banská agentúra, 2012. 128 s. ISBN 978-80-970005-5-4 * [[Otto Tomeček\|TOMEČEK, Otto]] – HERČKO, Ivan: ''Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici.'' Banská Bystrica : Slovenská chemická spoločnosť, 2001. ISBN 80-967846-3-3 * [http://szellemikulturalisorokseg.hu/index0.php?name=hir_140923_oroksegi_elem Nové legendy na národnom zozname], maďarský Inštitút duchovného dedičstva, 2014 * [https://www.mikovini.sk/o-nas/historia/ História SPŠ Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici]

Banícka akadémia: Rozdiel medzi revíziami